Slovenský jazyk nabáda na spájanie termínu starnutie exkluzívne so starobou, čiže konkrétnou skupinou ľudí, ktorých označujeme za starých. Viaceré antropologické výskumy najmä mimoeurópskych spoločností naznačujú, že nie všade je obdobie staroby vnímané ako samostatné obdobie života, ale je spojené v jednom celku s dospelosťou.
V anglickom jazyku pojem ageing/aging tiež odkazuje na celé obdobie od narodenia až po smrť jednotlivca, ktorý prechádza rôznymi životnými fázami. Tieto pozorovania však neznižujú dôležitosť skúmania obdobia staroby tam, kde starobu ako konkrétnu časť života vnímame a ktoré sa vďaka zdravotnej starostlivosti a iným faktorom v súčasnosti odohráva v horizonte aj niekoľkých dekád. Na Slovensku je pre adresnejšie nastavenie sociálnych politík pomyselným míľnikom vstupu do staroby dôchodkový vek, prípadne sa pre štatistické a demografické účely zvyčajne používa veková hranica 65 rokov.
Zvyšovanie veku populácie
Súčasná demografická krivka v Európe jasne poukazuje na trend celkového starnutia obyvateľstva. To znamená, že podiel ľudí v produktívnom veku klesá a zároveň sa počet ľudí v staršom veku zvyšuje. Tento trend bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať aj v najbližších desaťročiach, pričom už v roku 2050 sa predpokladá, že počet ľudí v dôchodkovom veku bude v Európe rovnaký alebo vyšší, ako je počet ekonomicky činných osôb.
Napriek medikalizácii a zásadnému vedeckému pokroku v udržiavaní zdravia za posledné desaťročia sa doposiaľ nepodarilo zabrániť biologickým znakom staroby, medzi ktoré patria pribúdajúce chronické zdravotné problémy, postupné sťaženie pohybu a orientácie, ako aj časté rozvinutie niektorých neurologických ochorení. Je veľmi pravdepodobné, že väčšina z nás bude niekedy v priebehu staroby potrebovať pomoc a podporu inej osoby.
Starostlivosť o seniorov u nás
V minulosti bola základnou jednotkou poskytujúcou starostlivosť rodina, najmä dcéry a nevesty, ktoré sa zároveň starali o deti. Po skončení druhej svetovej vojny však nedostatok mužských pracovných síl spolu s inými faktormi vytvoril tlak na zvýšenie podielu žien na pracovnom trhu. Ženy, ktoré boli v práci, nemohli zároveň vykonávať starostlivosť doma a v tomto období sa začína rozkvet inštitucionálnej starostlivosti. Starostlivosť o najstaršiu generáciu tak okrem rodiny prevzal do rúk aj štát, v tom čase najmä prostredníctvom pobytových sociálnych služieb, ktoré nazývame zariadenia pre seniorov. Na Slovensku v súčasnosti žije v zariadeniach pre seniorov viac ako 20 000 ľudí.
Mnohé z týchto zariadení boli narýchlo zriadené krátko po druhej svetovej vojne a sú situované v objektoch nevhodných na bývanie a poskytovanie sociálnych služieb. Ide o bývalé kasárne, kaštiele alebo iné budovy národných pamiatok. Vďaka dobrej zdravotnej starostlivosti žije veľa ľudí v týchto zariadeniach aj niekoľko desiatok rokov. Kvalita staroby v inštitúciách je na Slovensku dlhodobo prehliadanou témou z perspektívy štátneho systému, ale aj spoločenskovedného diskurzu.
Dôležitá téma
Staroba a zomieranie v starobe sú súčasťou života a čakajú väčšinu z nás. V kombinácii s vysokou mierou tzv. civilizačných ochorení je pravdepodobné, že niektorí ľudia prežijú pomerne podstatnú časť života v nejakej inštitúcii a práve tá bude ich posledným domovom.
V akých podmienkach chceme prežiť posledných 10, 15 alebo 20 rokov? Ako by sme chceli zomrieť? V mladosti a produktívnom veku považujeme smrť za skôr abstraktnú udalosť, ktorá nás čaká kdesi v ďalekej budúcnosti. No už teraz absolútna väčšina ľudí nad 65 rokov zomiera v nemocniciach alebo zariadeniach sociálnych služieb. Okolnosti a prostredie, v ktorom prežívame starobu a zomierame, sú rovnako dôležité ako okolnosti a prostredie, v ktorom prežívame produktívnu časť života.
Text a foto Miroslava Kinczer
Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
