Skamenené odtlačky stôp objavené nedávno v súvrství Hanna vo Wyomingu v USA, ktoré boli datované do obdobia pred 58 miliónmi rokov, môžu predstavovať najstarší dôkaz zhromažďovania sa cicavcov pri mori. Zistenia podľa štúdie publikovanej v Scientific Reports naznačujú, že cicavce mohli začať po prvý raz používať morské biotopy najmenej o 9,4 milióna rokov skôr, než sa pôvodne verilo: už v neskorom paleocéne (pred 66 až 56 miliónmi rokov) namiesto eocénu (pred 56 až 33,9 miliónmi rokov). Anton Wroblewski a Bonnie Gulasová-Wroblewská preskúmali a vyfotografovali viac ako 1 000 metrov skamenených stôp na mieste, ktoré bolo pomocou rastlinných a peľových fosílií datované do obdobia spred 58 miliónov rokov.
Autori štúdie na nálezisku identifikovali rôzne druhy stôp. Jedným z nich boli stopy relatívne veľkých päťprstých končatín, veľkosťou chodidla porovnateľných s nohou súčasného medveďa hnedého. Ďalšími boli stopy stredne veľkých štvorprstých odtlačkov. Výskumníci sa domnievajú, že päťprsté odtlačky mohli patriť zástupcovi rodu Coryphodon, čo bol rod obojživelného Pantodonta (rad vyhynutých bylinožravých cicavcov zo starších treťohôr) podobného hrochom. Štvorprsté odtlačky neprislúchali k žiadnym kostrovým pozostatkom cicavcov známych z paleocénu, vykazovali však podobnosť s párnokopytníkmi a tapírovitými cicavcami, ktorých existencia v paleocéne sa ešte len bude musieť preukázať.
Stopy viedli do oblasti, v ktorej sa našli aj stopy prehistorických morských mäkkýšov, červov a sasaniek, čo naznačuje, že dané miesto bolo kedysi plytkou prílivovou lagúnou alebo zálivom. Autori štúdie uvažujú, že prehistorické cicavce sa mohli zhromažďovať pri mori z podobných dôvodov ako súčasné cicavce: kvôli migrácii alebo ochrane pred predátormi a bodavým hmyzom, a tiež pre prístup k sodíkovým minerálom, ktorých bol v prehistorických tropických lesoch Severnej Ameriky nedostatok.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
