Plánovaná výstavba a prevádzka rozsiahleho priemyselného parku v Čile môže ovplyvniť doteraz ideálne podmienky na pozorovanie a prieskum vesmíru.
Astronómovia skúmajú diaľavy nášho vesmíru pomocou teleskopov rôzneho typu a veľkosti, ktoré sú umiestnené po celom svete, no nie všetky majú rovnaké podmienky na skúmanie vesmíru, pričom najviac im prekáža svetelný smog. Preto sa veľké pozemné teleskopy stavajú na čo najvyššie položených miestach a čo najďalej od zdrojov svetla, mimo obývaných oblastí a priemyselných objektov. Jedno z takýchto miest je púšť Atacama v severnom Čile. Na vrchu Paranal vysokom 2 664 metrov je od 90. rokov minulého storočia postavený astronomický teleskop VLT (Very Large Telescope). Ide o jeden z najcitlivejších teleskopov na svete, ktorému sa pripisujú objavy tých najzáhadnejších objektov vo vesmíre.
Výskum vesmíru prostredníctvom VLT by nerušene pokračoval naďalej, nebyť veľkého projektu INNA americkej spoločnosti AES. Projekt ráta s výstavbou priemyselného parku na rozlohe 3 021 hektárov so stavebnými nákladmi okolo desať miliárd dolárov. Hlavnú časť parku budú tvoriť tri solárne farmy, tri veterné farmy, batérie na uskladňovanie elektrickej energie a systémy na produkciu tzv. zeleného vodíka. Ten je považovaný za jedno z environmentálne prijateľných palív budúcnosti. Ročná produkcia vodíka má byť 217 023 ton. Počíta sa s tým, že vyrobenou elektrickou energiou budú zásobované aj observatóriá v lokalitách Paranal a Armazones. Všetko vyzerá tak, že astronomický výskum a plánovaná výroba zeleného vodíka si navzájom neprekážajú ani nekonkurujú.
Teleskop v ohrození
No nie je to tak. Rozsiahly priemyselný park má byť postavený tak, že niektoré jeho okraje by boli od teleskopu vzdialené len tri kilometre. A to je pre astronómov problém, pretože na zachytenie tých najslabších signálov z vesmíru je nevyhnutné, aby anténa teleskopu bola v čo najväčšej tme. Analýza ukázala, že výstavba parku INNA by mohla prispieť k zvýšeniu svetelného znečistenia v oblasti teleskopu až o 10 %. Tým by sa výrazne degradovala schopnosť teleskopu registrovať mimoriadne vzdialené vesmírne objekty, od ktorých k nám prichádza len slabučké žiarenie. Mohli by sme stratiť schopnosť pozorovať približne 30 % najslabšie viditeľných galaxií, upozorňuje Xavier Barcons, riaditeľ ESO (European Southern Observatory), pod ktorú VLT patrí. Ako dopadne súboj výroby vodíka s prieskumom vesmíru, zatiaľ nedokáže predpovedať nikto.
RM
