Pes a vlk sa od seba anatomicky líšia v jednej drobnosti, ktorá však zrejme pri spolužití s človekom zohráva dôležitú úlohu. Podľa štúdie Juliane Kaminskej z britskej Portsmouthskej univerzity psy majú na rozdiel od vlkov vyvinutý sval nad očami, ktorý im umožňuje viditeľne zdvíhať obočie. Psy tak získavajú podobný výraz ako deti, prípadne smutní ľudia, takže človek má potom tendenciu svojho miláčika chrániť, utešovať a rozmaznávať. To, že sa niektoré dospelé domáce zvieratá v nejakom ohľade podobajú mláďatám, sa považuje za typický sprievodný rys domestikácie. Zo skúmaných psích plemien táto schopnosť chýbala iba sibírskemu huskymu, čo je plemeno, ktoré má relatívne väčší podiel vlčích génov. Autori štúdie dodávajú, že svalové štruktúry sú dosť konzervatívne. Preto je prekvapujúce, že sa nový tvárový sval stačil vyvinúť za relatívne krátky čas, čo chováme vlky pri búde. Počas krátkej doby evolúcie zrejme pôsobila silná selekcia. V rámci výskumu sa zistilo aj to, že psy takto svalom nad očami pohybujú podstatne viac v prítomnosti ľudí, ako keď sú samy alebo s inými psami.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
