Rímska ríša a barbarské germánske kmene sa v oblasti dolného Pomoravia navzájom výrazne ovplyvňovali. Svedčia o tom hrobové nálezy z tejto oblasti.
Oblasť dolného Pomoravia predstavovala v rímskej dobe (1. až 4. storočie n. l.) časť tzv. barbarika, ktoré bolo osídlené svébskymi germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov. Tento priestor by sme mohli ohraničiť na severe miestom, kde sa do rieky Moravy vlieva rieka Dyje a na juhu sútokom Moravy a Dunaja. Na východe túto oblasť ohraničuje pohorie Malé Karpaty, ale na západe je jej vymedzenie o niečo komplikovanejšie. Ide však predovšetkým o náleziská germánskych hrobov na slovenskom Záhorí a v oblasti Marchfeld v Dolnom Rakúsku.
Rieka Dunaj, do ktorej sa vlieva rieka Morava, predstavovala v rímskej dobe súčasť hranice Rímskej ríše – Limes Romanus. Práve blízkosť rímskych a germánskych etník v tejto oblasti naznačuje, že v danom priestore dochádzalo k rôznorodým kontaktom rímskeho a barbarského sveta. Či už šlo o obchodné kontakty, mocenské záujmy alebo vojnové konflikty, Rímska ríša a barbarské germánske spoločenstvá sa navzájom výrazne ovplyvňovali.
Dôkazy spod zeme
Niektoré poznatky o každodennom živote germánskych spoločenstiev poskytujú sídliskové nálezy, no v hrobových nálezoch sú zakomponované informácie o konkrétnom pochovanom jedincovi. Podľa spôsobu úpravy hrobu a najmä hrobových prídavkov možno uvažovať aj o jeho spoločenskom postavení. Podľa dochovanej výbavy pochovaných jedincov sa zvykne uvažovať o jeho sociálnom postavení, či ide o tzv. chudobné, bežné, bojovnícke či bohaté hroby elity.
U podunajských Germánov prevládal žiarový spôsob pochovávania, keď telo nebožtíka, často aj spolu s milodarmi, spaľovali na hranici, takže mnohé informácie už pre nás zostávajú skryté a nerozpoznateľné. Zvyšky spálených kostrových pozostatkov spolu s často prepálenými a deformovanými časťami milodarov sa následne obvykle vkladali do urien a v nich potom do zeme. Mnohé z týchto žiarových hrobov uložených plytko v zemi boli v minulosti porušené orbou, takže sa nezachovali v celosti.
Od chudoby k elite
Chudobné hroby obsahujú väčšinou urny s popolom nebožtíka alebo sa nachádzajú spálené pozostatky bez urny zahrabané v zemi. V tomto prípade sa môžeme domnievať, že popol mohol byť uložený v obale z organického materiálu, ktorý sa nedochoval.
Germánske hroby, ktoré môžeme označovať ako bežné, zvyčajne obsahujú urnu so spálenými zvyškami zosnulého a základné predmety každodenného života, ako sú nožík, spona z odevu, praslen, nožnice a podobne.
Tzv. hroby bojovníkov vo výnimočných prípadoch obsahujú celú súpravu, teda hrot kopije, oštepu, časti štítu, meč a ostrohy. Oveľa častejšie sa však stáva, že sa v hrobe objavuje menší počet militárií.
Hroby elít predstavujú doklady o výraznom kontakte medzi rímskym a germánskym svetom. Často sa v nich nachádzajú tie najkrajšie a najluxusnejšie kúsky, ktoré sa do týchto oblastí dostali z rímskeho sveta. Môže ísť o importy bronzových a sklených nádob, súčasti odevu či šperky. Práve tieto hroby nám poskytujú najviac informácií o tom, ako veľmi dôležité boli pre Rimanov dobré vzťahy s miestnou germánskou elitou. Na hroboch elít je okrem hrobovej výbavy zvláštny aj spôsob pochovania. Ako už bolo spomenuté, germánske spoločenstvá pochovávali prevažne žiarovo. Pri hroboch elít bol však zaužívaný aj iný, tzv. kostrový spôsob pochovávania a ich hroby sa vyskytujú v osobitných skupinách. Z územia Slovenska rozhodne stoja za zmienku hroby z Vysokej pri Morave a Zohora, ktoré obsahovali aj luxusné rímske výrobky ako bronzové a sklené nádoby, zdobené pracky opaskov, šperky a iné.
Záver
Na rozdiel od Rímskej ríše nevytvárali barbarské spoločenstvá na území Veľkej Germánie žiadne centralizované mocensko-politické útvary. Boli to prevažne voľnejšie združené rodové a klanové zoskupenia, vytvárajúce väčšie či menšie kmeňové zoskupenia. No aj tie boli už sociálne a hierarchicky štruktúrované a vládla im rodová, klanová alebo kmeňová elita, ktorá sa postupne vyvíjala na dynastické nástupníctvo.
Mgr. Petra Dragonidesová
Archeologický ústav SAV v Nitre
Článok bol publikovaný v rámci grantu VEGA 1/0240/21 (Krajina a sídla u Keltov a Germánov. Vzťahy navzájom, v krajine a ku krajine).
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
