Horniny na juhu planiny Utopia na Marse zrejme tvorili súčasť pobrežia oceánu zaniknutého pred miliardami rokov.
Výskumy Marsu v astrobiologickom kontexte sa opakovane vracajú k hľadaniu vody v kvapalnom skupenstve. V pevnom skupenstve vo forme námrazy, snehu či ľadu je jej tam dosť a časť sezónne prechádza do plynného skupenstva v atmosfére. Nízky atmosférický tlak a nízke teploty však v súčasnosti vylučujú dlhšiu existenciu kvapalnej vody na povrchu. Nanajvýš môže byť veľmi krátka po vystúpení vody spod povrchu, ak ryhy na stenách kráterov a kaňonov naozaj vytvorila kvapalná voda.
Dávne pobrežie mora
Pred viac ako tromi miliardami rokov to mohlo byť inak. Takto sú totiž datované mnohé geologické znaky na povrchu červenej planéty, ktorých najprirodzenejším vysvetlením je tečúca alebo dlhodobo stacionárna kvapalná voda. Výsledný obraz teplejšieho a vlhkejšieho dávneho Marsu však niektorí vedci spochybňujú. Polemická je aj existencia morí a oceánov na severných planinách Marsu (Vastitas Borealis), hoci ju podporujú viaceré súbory dát.
Teraz k tomu prispela aj nová analýza dát získaných čínskym robotickým výskumným vozidlom, roverom Ču-žung (angl. Zhurong). Ču-žung pracoval na Marse od mája 2021 ako súčasť kozmickej misie Tianwen-1. Malo to byť 93 pozemských dní, napokon však fungoval až 358 dní, keď jeho činnosť prerušili v máji 2022 prachové búrky. Rover sa už viac neaktivoval. Pôsobil v okolí miesta pristátia na juhu planiny Utopia, na ktorej v roku 1976 pristála aj sonda NASA Viking 2. Toto miesto bolo vybrané pre možnosť, že tam podľa informácií z iných výskumov kedysi existoval oceán. Tento výber sa teraz javí ako správny. Ču-žung tam totiž získal dáta, ktoré spolu s meraniami z orbitálnej časti misie Tianwen-1 obiehajúcej okolo Marsu podporujú tamojšiu dávnu existenciu pobrežnej línie oceánu či veľkého mora.
Ďalšie sondy na Utopiu
V časopise Nature Scientific Reports to oznámil pätnásťčlenný čínsko-ruský tím, ktorý viedli Bo Wu a Sergej Krasilnikov pôsobiaci na Polytechnickej univerzite v hongkonskom Kowloone, a Jie Dong z Akadémie kozmickej technológie v Pekingu a Technologického inštitútu v Charbine (všetko Čína). Detektory rovera Ču-žong skúmali ložiská jemnozrnných minerálnych usadenín, ktoré podľa všetkého vznikli vyschnutím dávneho oceánu pred viac než 3,5 miliardy rokov.
Konkrétne znaky poukazujú na najpravdepodobnejšie vysvetlenie, že išlo o súčasť plytčiny blízko pobrežia alebo priamo pobrežnej línie. Špecifické poklesy terénu a prielivy ukazujú na utvorenie oceánu pred približne 3,68 miliardy rokov, pričom zatopenie oblasti sa dovŕšilo pred asi 3,5 miliardy rokov. Oceán zrejme úplne zamrzol a postupne zmizol pred približne 3,42 miliardy rokov.
Zdeněk Urban
