Biofluorescencia sa vyskytuje pri mnohých živočíchoch. Dochádza k nej vtedy, keď organizmus absorbuje svetlo jednej vlnovej dĺžky alebo farby a vyžaruje ho v inej vlnovej dĺžke s nižšou energiou. Pri žabách bola prvýkrát objavená v roku 2017, pri ich skúmaní sa však dosiaľ zvyčajne používalo iba fialové alebo ultrafialové svetlo.
Evolučná biologička Courtney Whitcherová z Floridskej štátnej univerzity v Tallahassee a jej kolegovia testovali žaby s použitím piatich rôznych zdrojov svetla v rozsahu vlnových dĺžok od zelenej po UV. Od marca do mája 2022 tím odchytával a osvetľoval 528 jednotlivých žiab v Brazílii, Kolumbii, Ekvádore a Peru a meral každé opätovne vyžiarené svetlo. Všetkých 151 druhov žiab, ktoré testovali, malo určitý stupeň fluorescencie, od 2 % pôvodnej intenzity svetla až po viac ako 90 %. Zelená a oranžová fluorescencia boli najintenzívnejšie pri modrom svetle, ktoré prevláda za súmraku.
Zdá sa, že mnoho fluorescencie sa sústredilo na hrdlo a spodnú časť žiab, ktoré používajú pri rituáloch dvorenia. Fluorescencia môže zvýrazniť prejav. Vedci zistili, že za súmraku – v čase, keď si žaby zvyčajne dvoria a pária sa – sú ich oči citlivé na špecifické zelené svetlo, ktoré vyžaruje žabia koža. Oranžová fluorescencia môže byť skôr určená napríklad pre predátora. Podľa C. Whitcherovej môže slúžiť ako kamufláž alebo varovný signál.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
