Úsilie uľahčiť si počítanie viedlo k vzniku jednoduchých, ale premyslených pomôcok, neskôr k vývoju mechanických počítacích strojov a nakoniec až k súčasným počítačom.
Na začiatku tohto vývoja bolo najjednoduchšie počítadlo sveta, ktoré používal takmer každý človek – vlastné prsty. Pri náročnejších výpočtoch však už prsty nestačili, a tak sa pred 5 000 rokmi objavila v Číne prvá známa matematická mechanická pomôcka zvaná abakus. Postupným vývojom vznikalo po celom svete veľké množstvo variantov abaku. Abakus v akejkoľvek forme však prestal stíhať na prelome 16. a 17. storočia. Vtedy sa vďaka rozkvetu astronómie, prírodných vied, techniky, moreplavectva, ale aj remesiel, obchodu a bankovníctva začalo veľmi veľa počítať, a to s veľkými číslami. Roku 1614 uverejnil škótsky matematik, fyzik, astronóm a astrológ John Napier of Merchiston (1550 – 1617) dielo Mirifica logarthmorum canonis descriptio (Popísanie podivuhodného zákona logaritmov). V ňom uvádza, že akékoľvek číslo možno vyjadriť ako mocninu čísla desať, ktorú nazval logaritmus. Jednoducho povedané: tak ako je odčítanie inverznou operáciou k sčítaniu, delenie k násobeniu, odmocňovanie k umocňovaniu, podobne je logaritmus čísla x pri základe a inverznou operáciou k určeniu mocniny ax. Čiže logaritmy sú exponenty mocnín s daným základom. Načo však bola dobrá táto nová matematická funkcia? Vďaka logaritmom sa dá previesť ťažké násobenie a delenie na jednoduchšie sčítanie a odčítanie. A práve na uľahčenie výpočtov vyvinulo Jeho lordstvo v roku 1617 ľahko prenosné počítadlo známe ako Napierove kosti. Názov má pôvod v materiáli stĺpikov, ktorým bola najčastejšie slonovina, takže stĺpiky pripomínali kosti. Skladali sa z tabuľky s mierkou, do ktorej sa ukladali jednotlivé kosti pri počítaní. Na jednotlivých kostiach boli vyznačené násobky čísla, ktoré bolo navrchu. Násobky boli rozdelené diagonálnou čiarou na desiatky a jednotky. Napierovo počítadlo sa dalo využiť aj na násobenie viacciferných alebo desatinných čísel. V roku 1620 anglický matematik Edmund Gunter (1581 – 1626) zostrojil logaritmickú stupnicu, na ktorej odpichovadlom sčítaval a odčítaval úsečky. Asi o dva roky neskôr ďalší Angličan William Oughtred (1575 – 1660) zostrojil Circles of proportion. Išlo o dva uprostred spojené kruhy, ktoré sa mohli otáčať. Na okrajoch boli logaritmické stupnice, vďaka ktorým sa dali ťažšie operácie násobenia a delenia previesť na jednoduchšie sčítanie a odčítanie. Neskôr W. Oughtred zostrojil aj lineárnu verziu. A práve túto verziu v roku 1850 vylepšil Francúz Ameede Mannheim (1831 – 1906) pridaním priesvitného posuvného ukazovateľa, a tým vytvoril logaritmické pravítko, ako ho poznáme. Toto pravítko sa stalo stavovským symbolom inžinierov, no po nástupe kalkulačiek v 70. rokoch 20. storočia sa stalo relikviou.
R
Foto wikipédia
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
