Vedci analyzovali DNA syrov, ktorými boli potreté krky starovekých múmií v Číne. Dve z troch vzoriek boli vyrobené z kravského mlieka, zatiaľ čo tretia pochádzala z kozieho mlieka. Bližší pohľad na baktérie v syre ponúka nové poznatky o pôvode fermentácie mliečnych výrobkov a odhaľuje, ako sa techniky kultivácie kefíru rozšírili po celom kontinente, uvádza paleontologička Qiaomei Fuová z Čínskej akadémie vied s kolegami v časopise Cell.
Vzorky našli pred 20 rokmi v čínskom Sin-ťiangu na 3 600 rokov starých múmiách Xiaohe, vedci ich však vtedy nedokázali identifikovať. Neskôr zistili, že syr bol scedený z kefíru, ktorý sa vyrába fermentáciou mlieka s kefírovými zrnami zo živých baktérií a kvasinkových kultúr. Je to najstaršia zachovaná vzorka syra na svete, uviedla Q. Fuová. Podľa nej sa po stlačení správala ako hustý prach.
Baktérie v zrnách môžu pomôcť vystopovať šírenie fermentačných techník. Predpokladalo sa, že techniky fermentácie kefíru sa rozšírili z Ruska do Európy, ale tím zmapoval dôkazy, ktoré ukazujú ďalšiu trasu vedúcu zo súčasného Sin-ťiangu, kde objavili hrobky, do Tibetu a vnútrozemia východnej Ázie. Čo však syr robil na krku múmií, zostáva záhadou.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
