Mraky na Venuši sa skladajú najmä z kvapôčok kyseliny sírovej, vody, chlóru a železa. Doteraz sa však vedcom nepodarilo identifikovať chýbajúcu zložku, ktorá by vysvetlila škvrny a pruhy v oblakoch viditeľné len v UV oblasti. Jediné dostupné údaje o zložení mrakov Venuše boli získané sondami a odhalili ich vlastnosti, ktoré sme doteraz nedokázali úplne vysvetliť. Najmä pri skúmaní v UV svetle sa vyznačovali špecifickým vzorom absorpcie UV žiarenia, objasňuje Paul Rimmer z Cavendish Laboratory Cambridgeskej univerzity.
Vedci syntetizovali železité minerály so síranovým aniónom. Suspendovaním v rôznych koncentráciách kyseliny sírovej zúžili okruh kandidátov na romboklas a kyslý síran železitý, ktorých spektroskopické vlastnosti skúmali pod svetelnými zdrojmi napodobňujúcimi spektrum slnečných erupcií. Vzorce a úroveň absorpcie, ktoré vykazuje kombinácia týchto dvoch minerálnych fáz, sú v súlade s tmavými UV škvrnami pozorovanými v oblakoch Venuše, uviedol Clancy Zhijian Jiang z Katedry vied o Zemi v Cambridgei.
Venuša je náš najbližší sused, ale zostáva záhadou, dodal P. Rimmer. V nasledujúcich rokoch budeme mať možnosť dozvedieť sa o tejto planéte oveľa viac vďaka misiám NASA a ESA, ktoré budú skúmať jej atmosféru, oblaky a povrch. Táto štúdia pripravuje pôdu pre budúce výskumy.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
