Jemná nádhera, fantastická pestrosť, rôznorodé farby a bizarné tvary kvetov ich právom zaraďujú k najkrajším a najzaujímavejším rastlinám, aké kedy príroda vytvorila.
Už oddávna fascinujú ľudí zaujímavé tvary a pestré zafarbenie kvetov orchideí. Ich krása je taká úchvatná, že sa im môže vyrovnať len veľmi málo rastlinných druhov. Orchidey sú v porovnaní s inými rastlinami skutočne výnimočné. Vyvinuli sa ako posledné medzi rastlinami a pretože tak, ako je človek posledným článkom vo vývoji života, v oblasti rastlinnej ríše je takouto korunou orchidea.
Výnimočné krásky
Orchidey rastú všade tam, kde žije človek. Ich druhová pestrosť je udivujúca. Len v súčasnosti sa ich počet odhaduje na viac ako 30-tisíc druhov. Ťažiskom najbohatšieho výskytu orchideí sú predovšetkým tropické a subtropické pralesy, kde rastie väčšina známych druhov. S rastúcou vzdialenosťou od rovníka ubúda počet druhov orchideí. V Stredomorí sa ich ešte vyskytujú stovky, v strednej Európe už len desiatky a za polárny kruh sa ich dostalo len niekoľko. Výnimočnosť orchideí však nespočíva len v ich kráse alebo druhovej pestrosti. Prívlastkov naj majú hneď niekoľko. Zaujímavým a v rastlinnej ríši ojedinelým javom je spôsob ich rozmnožovania. Zjednodušene by sa dalo povedať, že kvety orchideí sa počas dlhého evolučného vývoja dokonale prispôsobili svojím opeľovačom, a to nielen tvarom, ale aj najrôznejšími adaptáciami. V súvislosti s opeľovaním kvetov sa u orchideí stretávame aj s ďalším zaujímavým javom, a tým je pomerne častý výskyt hybridov jednotlivých druhov. Doposiaľ málo preskúmanou oblasťou je výskyt najrôznejších abnormalít, s ktorými sa v prírode môžeme stretnúť.
Bez genetickej izolácie
Orchidey sú pomerne mladou čeľaďou jednoklíčnych rastlín z čeľade vstavačovité. Ich vznik sa datuje do obdobia stredných druhohôr. Z tohto dôvodu sa ešte nachádzajú v plnom rozvoji. Dôsledkom je skutočnosť, že u nich nedošlo k výraznejšej izolácii jednotlivých typov, ktorá by viedla k vytvoreniu účinných genetických bariér zabraňujúcich ich kríženiu.
Prejavuje sa to nielen veľkou premenlivosťou viacerých druhov, ale aj schopnosťou tvoriť početné hybridy. Rozsah hybridizácie je neuveriteľný a nemá v rastlinnej ríši obdobu. Málo vyvinutá genetická izolácia je teda prvým a základným predpokladom vzniku hybridov.
Blízki príbuzní
V prírodných podmienkach to však ani zďaleka nestačí.Aby mohol hybrid vzniknúť, je potrebné splniť niekoľko ďalších nevyhnutných podmienok. Jedným zo základných predpokladov je prítomnosť rodičovských druhov v lokalite, ktoré sú viac alebo menej príbuzné. S takouto situáciou sa v prírode stretávame pomerne často. V rôznych lokalitách nachádzame v navzájom tesnej blízkosti mnohé príbuzné druhy alebo rody. Napríklad na mokrých lúkach je to vstavačovec májový (Dactylorhizamajalis) alebo vstavačovec strmolistý (Dactylorhizaincarnata), päťprstnica obyčajná (Gymnadeniaconopsea) a iné. Na horských lúkach zasa vstavačovec Fuchsov (Dactylorhizafuchsii) či bieloprst belavý (Pseudorchisalbida). V lesoch a na lúkach pahorkatín sa vyskytujú vstavač purpurový (Orchispurpurea), vstavač trojzubý (Orchistridentata), hmyzovníky (rody Ophrys), kruštíky (rody Epipactis) a mnohé ďalšie.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2016.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Text a foto Ľubor Čačko
