Planéta Mars má podľa nového výskumu husté jadro z tekutého železa, ktoré obklopuje tenká vrstva roztavenej horniny. Toto vysvetlenie rieši hádanku, ktorá vznikla, keď merania naznačili, že planéta môže mať veľké, no ľahké jadro bohaté na prvky s malou hustotou. Mars je však zložený z materiálov bežných v našej Slnečnej sústave v čase, keď sa formoval – ľahšie jadro by vyžadovalo prvky v takých pomeroch, aké sa vtedy nevyskytovali.
Vedci skúmali štruktúru Marsu štúdiom seizmických vĺn zaznamenaných sondou NASA InSight. Tá počas štyroch rokov merala marsotrasenia a dozvuky dopadov meteoritov na planétu. Odraz vĺn od vrstvy roztavených hornín vtedy interpretovali ako odraz od vonkajšieho okraja jadra s polomerom 1 800 km a hustotou 6 200 kg/m3. Nový výskum však doplnil údaje seizmických vĺn, ktoré sa ponárajú do tejto roztavenej vrstvy, a odhalil skutočné jadro planéty. Jadro má o 10 % menší polomer a väčšiu hustotu, od 6 500 do 6 650 kg/m3.
Mars a Zem si boli pri svojom vzniku veľmi podobné, uviedol planetárny vedec Henri Samuel z Národného vedeckovýskumného centra v Paríži a spoluautor jednej z nových štúdií. V určitom bode sa však tieto dve planéty rozišli a Mars teraz nie je obývateľný, zatiaľ čo Zem áno. Preto nám pochopenie toho, ako k tejto divergencii došlo, môže veľa povedať o našej vlastnej planéte.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
