Slovenská akadémia vied sa už po druhý raz pustila do odvážneho projektu, ktorý nesie názov Science Slam. Ide o medzinárodné podujatie, počas ktorého sa z vedcov stanú herci a publikum sa nielen baví, ale tiež vzdeláva.
Šesť vedcov a vedkýň mohlo aj tento rok v bratislavskej Novej Cvernovke prostredníctvom niekoľkominútových vystúpení predstaviť zložité výskumné projekty, na ktorých pracujú. Víťazom druhého ročníka Science Slam sa stal Róbert Saboz Ústavu informatiky SAV, ktorý si na svoje predstavenie priniesol aj hovoriacu hlavu, robota Furhata.
Robot s ľudskou tvárou
V našom ústave učíme počítače rozprávať a používame pri tom fonetickú transkripciu. To znamená, že niečo počítaču napíšeme a potom chceme, aby to prečítal. Dôležitou podmienkou fungovania je to, že musíme počítaču zadať určité pravidlá. Tie sa v súčasnosti niektoré počítače vedia naučiť aj samy. Chceme docieliť, aby počítač vyslovoval hlásky, slová a vety so všetkým, čo k reči patrí, napríklad aj so spodobovaním, vysvetlil Róbert Sabo, ktorý svoj doktorát získal na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV.
Vedci z Ústavu informatiky vyvinuli pre verejnosť aj prístroj pre nevidiacich, ktorý je momentálne osadený na autobusovej stanici v Spišskej Novej Vsi. Nevidiaci sa prostredníctvom prístroja dostane do elektronickej tabule, kde sú zobrazené odchody autobusov. Syntetický hlas mu vyselektuje informáciu, kedy odchádza zo stanice autobus, ktorý potrebuje stihnúť.
Keď sa chceme porozprávať s počítačom, nevyhnutne potrebujeme aj rozpoznávanie reči, čiže počítač naučíme porozumieť ľudskej reči. Keď mu niečo povieme, dokáže to následne napísať. Praktické využitie môžeme vidieť na súdoch. Sudcovia diktujú rozhodnutia aj zápisnice a počítač im daný text prepisuje, objasnil mladý vedec.
Všade okolo nás
Ľudská reč však nie je len mechanická. Obsahuje aj emócie a pred vedcami stojí výzva, či je možné počítače naučiť aj to, aby boli emotívne. V medziľudskej komunikácii je toho veľa, napríklad emócie, a my ich potrebujeme syntetizovať a tiež rozpoznávať, povedal informatik.
Róbert Sabo je členom riešiteľského kolektívu, ktorý získal v roku 2012 Cenu ministra školstva pre vedecko-technický tím roka. S umelou inteligenciou sa vedec stretáva každý deň vo svojej práci, no tvrdí, že týmto fenoménom sme obklopení všetci. Podľa neho sa nemusíme obávať, že by nás raz umelá inteligencia úplne nahradila. Rozhodnutie je na každom jednotlivcovi, do akej miery technológie vpustí do svojho života.
Ľudia si často predstavujú umelú inteligenciu ako roboty z Terminátora alebo z Matrixu. V skutočnosti je ale umelá inteligencia už teraz v našich životoch prítomná. Napríklad vtedy, keď nám cinkne správa na sociálnej sieti. Deti majú absťáky, ak nemôžu mať mobily v rukách. Pri písaní používame smajlíky. Keď my, vedci, niečo vyvinieme, je len na nás, aby to plnilo svoj účel, ako je to v prípade nevidiacich, ktorým prístroj zistí odchod autobusu. Hovoriaci počítač by mohol pomôcť človeku, ktorý má problém komunikovať. Podobne by mohol pomôcť ľuďom s rôznymi diagnózami, ako sú napríklad Downov syndróm alebo autizmus, dodal Róbert Sabo.
Ďalší rečníci
Okrem informatika sa na podujatí predstavila aj Paulína Kanovičová z Centra biovied SAV, ktorá odpovedala na otázku: Ako ti tuky pomôžu zabehnúť maratón? Michal Bodik z Fyzikálneho ústavu SAV sa zamyslel nad tým, či bude pivo lacnejšie vďaka fyzike. Michal Blaho z Elektrotechnického ústavu SAV si pripravil vystúpenie o konci kremíkovej doby. Veronika Bugárová z Ústavu molekulárnej biológie SAV vysvetlila, ako chápať medové reči modernej medicíny a Mirka Galasová zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV vystúpila s témou A inak… Ako sa má váš lekár?
Minuloročným víťazom Science Slamu sa stal Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, ktorý sa venuje téme použitia sacharidov v diagnostike ochorení. S touto témou zvíťazil pred slovenským publikom, čo ho posunulo do európskeho finále, ktoré sa konalo vo Viedni. Aj aktuálny víťaz Róbert Sabo bude už onedlho reprezentovať Slovensko na medzinárodnej súťaži.
Monika Hucáková, foto R
