Elektrické pole excitovalo atómy vo vonkajších vrstvách zlata a došlo k jeho taveniu pri izbovej teplote.
Prvok zlato (latinsky aurum), ktorý má v periodickej tabuľke prvkov poradové číslo 79, je ušľachtilý žltý, stály, dobre kujný a chemicky veľmi odolný kov, ktorý je elektricky aj tepelne dobre vodivý. K stálosti predmetov zhotovených zo zlata (obvykle s prímesou iných prvkov) prispieva aj jeho vysoká teplota tavenia 1 064 ˚C. Medzinárodný tím vedcov z Chalmersovej univerzity vo švédskom Göteborgu, univerzity vo fínskom meste Jyväskylä a Stanfordovej univerzity v USA však nedávno dokázal to, čo sa doteraz javilo nemožným – podarilo sa im nataviť zlato pri izbovej teplote. Z fyzikálneho hľadiska je tavenie jav, pri ktorom sa uvoľňujú väzby medzi molekulami (resp. atómami) látky a tie sa môžu takpovediac voľnejšie hýbať. Hlavným, ale nie jediným hnacím motorom tavenia je prísun tepla. Ďalším faktorom, iniciujúcim tavenie, môže byť tlak. Tím zo spomenutých univerzít sa podujal otestovať ďalší potenciálny iniciačný faktor – elektrické pole. Vedci vložili malý kúsok zlata do elektrónového mikroskopu a pozorovali ho pri najvyššom možnom zväčšení. Potom pomaly zvyšovali intenzitu elektrického poľa, aby zistili, ako na to reagujú atómy zlata. Keď analyzovali získané údaje, zistili, že elektrické pole excitovalo atómy vo vonkajších vrstvách zlata. Tieto atómy sa takpovediac uvoľniliz väzby na zvyšok zlata – došlo teda k taveniu materiálu pri izbovej teplote. To, že dokážeme regulovať a meniť vlastnosti povrchových atómových vrstiev, otvára dvere pre rozmanité aplikácie, povedala Eva Olssonová, jedna z autoriek štúdie, publikovanej v časopise Physical Review Materials.
Ilustrácia Alexander Ericson
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
