Naše podvedomie rozpoznáva nebezpečenstvá alebo odmeny rýchlosťou blesku, často ešte skôr, ako si situáciu uvedomíme. Tento spôsob fungovania však často robí chyby. Zjednodušuje fakty, preceňuje hodnotu vecí, ktoré vlastníme, a deformuje naše spomienky. Výsledkom sú negatívne myšlienky, vnútorné konflikty a nálady, z ktorých nevieme uniknúť.
Každý to pozná: Keď sa naozaj nesústredíme na niečo konkrétne, naše myšlienky začnú blúdiť – stane sa to počas cesty do práce, pri domácich prácach alebo pri sprchovaní. Niekedy sú tieto blúdiace myšlienky pozitívne – spomenieme si napríklad na niečo pekné alebo nás prekvapí dobrý nápad. Často však niečo preruší tento tok – je to naše temné podvedomie. Ponúka nám obsahy, ktoré sú negatívne. Naše myšlienky potom krúžia okolo niečoho, čo nás emočne stresuje – napríklad niečo, čo nás kedysi veľmi nahnevalo, sklamalo alebo frustrovalo ako rozchod alebo hádka. Hoci je udalosť dávno za nami, naďalej prežívame myšlienky o tom, ako nespravodlivé to bolo, čo sme mali povedať alebo mohli urobiť. Podvedomie často predstavuje pomstu alebo odplatu. Alebo nám nechá myšlienky krúžiť okolo niečoho, čoho sa obávame či priam bojíme. U niektorých ľudí sa myšlienky točia okolo toho, ako bezcenní alebo neschopní sa cítia – ako rodič, partner alebo vôbec ako človek.
V roku 2010 psychológovia Matthew Killingsworth a Daniel Gilbert z Harvardovej univerzity dopytovali prostredníctvom aplikácie na smartfóne tisíce účastníkov výskumu. V náhodných časoch sa aplikácia aktivovala a spýtala sa, či sú svojimi myšlienkami pri činnosti, ktorú práve vykonávali, a do akej miery sa cítili šťastní. Výskumníci chceli zistiť, ako často ľudia nechajú svoje myšlienky blúdiť a či sú tieto myšlienky skôr príjemné alebo nepríjemné. Urobili prekvapujúci objav: Takmer v polovici prípadov účastníci nechali svoje myšlienky blúdiť. Pri práci, nakupovaní, oddychu, čítaní, jedle – bez ohľadu na činnosť uviedli, že ich myšlienky blúdili.
Výskumníci zistili aj ďalší fascinujúci výsledok: Hneď ako ľudia nechali myšlienky blúdiť, cítili sa v priemere menej šťastní, ako keď sa sústredili na vykonávanú činnosť. Keď sa ľudia na niečo konkrétne sústredili, vnímali svoje myšlienky skôr ako príjemné – prekvapivo dokonca aj vtedy, keď im samotná činnosť nebola príliš príjemná. Keď však nechali svoje myšlienky blúdiť, boli väčšinou nepríjemné alebo neutrálne. Dokonca aj keď sa ľudia zaoberali činnosťou, ktorú si zvyčajne užívali, myšlienky ich často robili nešťastnými. Občas síce účastníci uviedli, že ich myšlienky počas blúdenia boli pozitívne, ale necítili sa pri tom šťastnejší, ako keď myšlienky neblúdili. Ďalšie štúdie iných výskumníkov prišli k podobným zisteniam: Ľudia nechávajú svoje myšlienky blúdiť približne polovicu svojho života a značnú časť tohto času zaberajú negatívne myšlienky.
Ak sa vedome nezameriame na našu činnosť, ľahko prejdeme do akéhosi podvedomého autopilota. A vtedy sme často nešťastnejší ako v situáciách, keď sa sústredíme na úlohu alebo keď vedome riadime svoju pozornosť a myšlienky. Negatívne myšlienky v podvedomom autopilotnom režime sa opakujú neustále dokola okolo niečoho, čo nás emočne zaťažuje. Ľahko sa dostaneme do začarovaného kruhu: Negatívne myšlienkové slučky nám kazia náladu a zlá nálada zasa vyvoláva negatívne myšlienkové slučky. Takéto zlé vibrácie určite nezlepšujú kvalitu života.
V podvedomom autopilotnom režime sú aktívne určité štruktúry mozgu, ktoré nazývam autopilotnou sieťou (vedecký termín je default mode network). Táto sieť sa stala v ostatných rokoch jedným z najskúmanejších predmetov výskumu mozgu. Experimenty sa vykonávajú veľmi jednoducho: Testované osoby ležia v mozgovom skeneri niekoľko minút bez konkrétnej úlohy. Väčšina sa začne rýchlo nudiť a nechá svoje myšlienky blúdiť. Napadajú jej spontánne myšlienky, ktoré nie sú účelové ani cielené. Práve pri takýchto myšlienkach je aktívna autopilotná sieť. Časť tejto siete je orbitofrontálny kortex, naše podvedomie. Generuje myšlienky o veciach, ktoré nás emočne zamestnávajú – a, žiaľ, dáva prednosť negatívnym veciam pred pozitívnymi.
Autopilotná sieť pri negatívnych myšlienkových slučkách aktivuje systém bolesti v mozgu. Tak sa podvedomé negatívne myšlienky stávajú bolestivými a cítime sa nešťastne. Pretrvávajúce negatívne myšlienky a nálady môžu dokonca viesť k chronickým bolestiam.
Podvedomé generovanie negatívnych myšlienkových slučiek je ako zlozvyk. Tieto toxické myšlienkové slučky môžeme, našťastie, vedome kontrolovať a vypínať. Pri myšlienkových slučkách musíme podvedomiu vziať kormidlo z rúk a naše myšlienky vedome riadiť.
Kniha vyšla vo vydavateľstve IKAR v roku 2025.
Súťažná otázka
Ak nám do 30. apríla 2025 pošlete odpoveď na otázku:
Ktoré schopnosti a zručnosti sa spájajú s ľavou a pravou hemisférou mozgu?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Stefana Kölscha: Temná strana mozgu z vydavateľstva IKAR.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4.
