Štyri roky pozorovaní Keplerovho vesmírneho teleskopu pomohli astronómom z Torontskej univerzity vytvoriť doteraz najdetailnejší obraz skupiny exoplanét, nazývaných teplé Jupitery. Ukázalo sa, že mnohé z týchto planét majú neočakávaných planetárnych susedov. Výskum naznačil, že by mohli existovať dva rôzne druhy teplých Jupiterov s rozdielnym zrodom aj vývojom.
Jeden typ teplých Jupiterov má susedov, čo znamená, že tieto planéty sa pravdepodobne sformovali tam, kde ich vidíme, kým druhý typ týchto plynných obrov – osamelé teplé Jupitery – na aktuálnu polohu vo svojej slnečnej sústave zrejme pricestovali.
Chelsea Huang z Torontskej univerzity uviedla, že podľa jej zistení je nemožné, aby mnohé z objavených teplých Jupiterov mali za sebou dlhú cestu a možnosť, že vznikli tam, kde ich vidíme, teda skutočne stojí za zváženie.
Teplé Jupitery sú plynné obry, ktoré sa nachádzajú pri mnohých cudzích hviezdach. Veľkosťou sú porovnateľné s plynnými obrami našej slnečnej sústavy, avšak od svojich hviezd sú vzdialené len približne toľko, koľko sú od nášho Slnka vzdialené, Merkúr, Venuša, či Zem. Obehnutie okolo ich hviezdy im trvá 10 až 200 dní. Teplé Jupitery sú teda teplejšie, než plynné obry našej sústavy, nie sú však až také teplé ako horúce Jupitery, ktoré zvyknú byť k svojej hviezde bližšie, než Merkúr ku Slnku.
Vo všeobecnosti si vedci zvykli myslieť, že teplé Jupitery sa nezrodili tam kde ich vidíme – zastávali názor, že k svojej hviezde sú príliš blízko na to, aby sa im podarilo naakumulovať tak obrovskú atmosféru. Preto prevládal názor, že vznikli vo väčších vzdialenostiach a bližšie k hviezde teda museli pricestovať. To by naznačovalo, že z teplých Jupiterov sa nakoniec stanú horúce Jupitery, keď sa k svojej hviezd ešte viac priblížia. Migrácia teplého Jupitera by však narušila dráhy všetkých planét, s ktorými by prišla do styku.
Problém je, že nie každý teplý Jupiter, analyzovaný Huang, bol samotár – 11 z 27 takýchto planét malo susedov od veľkosti Zeme až po veľkosť Neptúnu. Huang očakáva, že ďalším výskumom sa jej a jej tímu podarí nájsť ešte mnoho ďalších spoločenských teplých Jupiterov – ich celkový počet by mohol presiahnuť 50 percent celkového počtu planét tohto typu.
1. Keplerov vesmírny teleskop bol vypustený v roku 2009, odkedy objavil viac než 2 000 exoplanét, obiehajúcich okolo hviezd v súhvezdí Labute (a ich počet neustále narastá, pretože mnohí z kandidátov sú nakoniec dodatočnými pozorovaniami potvrdení ako skutočné exoplanéty). Kepler nedokáže vidieť exoplanétu priamo – takéto planéty sú totiž príliš ďaleko, príliš malé a ich hviezda je príliš svietivá. Namiesto toho Kepler zmeria svietivosť hviezdy s presnosťou dostatočnou na to, aby si všimol mierne zníženia jej svietivosti, spôsobené exoplanétou, ktorá práve popred ňu prechádza.
2. Analýza údajov Keplerovho teleskopu tiež poskytla dôkazy o tom, že horúce Jupitery nemajú susedov, čo naznačuje, že ide o planetárnych cestovateľov. Je tu však aj jedna výnimka – horúci Jupiter WASP-47b, ktorý susedov má.
3. Na misii Keplerovho vesmírneho teleskopu sa podieľajú Amesovo výskumné centrum NASA, pasadenské Jet Propulsion Laboratory NASA, Ball Aerospace & Technologies Corporation a Laboratórium atmosférickej a vesmírnej fyziku Coloradskej univerzity v Boulderi.
