Technologický pokrok ľudstva by bol nemysliteľný bez priemyselných chemikálií. Prvou organickou chemickou látkou syntetizovanou v laboratóriu bola kyselina šťaveľová, ktorá sa vyskytuje iba v živých organizmoch. Vyrobil ju v roku 1824 Friedrich Wöhler z kyanogénu. Dvesto rokov po prvej laboratórnej syntéze chemickej látky evidujeme v chemických databázach viac ako 350-tisíc rôznych chemických látok zahŕňajúcich aj ich zmesi.
V súčasnosti sa chemické látky používajú na výrobu iných látok v priemyselnej výrobe, v poľnohospodárstve, zdravotníctve alebo v domácnostiach. Bezpečnosť ich používania bola overená rôznymi toxikologickými testami v závislosti od množstva vyrábanej a používanej chemickej látky. Hovoríme, že sú z hľadiska ich správneho používania v jednoznačne určených množstvách relatívne bezpečné. Napriek tomu musíme bezpečnosť chemických látok, s ktorými prichádzajú ľudia do priameho, ale aj nepriameho kontaktu, neustále overovať a rozhodnutia korigovať, najmä v prípade ich pôsobenia na vyvíjajúci sa organizmus (ľudský plod, novorodenca a dieťa).
SILENT
Lítium, najmä vo forme svojej soli uhličitanu lítneho, sa už od 19. storočia používa na liečbu duševných ochorení, hlavne bipolárnej afektívnej poruchy (v minulosti označovanej ako maniodepresívna psychóza). Dlhodobé užívanie lítia však môže poškodiť obličky a štítnu žľazu. Lítium má okrem toho toxické účinky aj na centrálny nervový systém (CNS), ktoré sú väčšinou dlhodobé a nevratné.
Anglická skratka syndrómu SILENT (syndrome of irreversible lithium-effectuated neurotoxicity, v preklade syndróm ireverzibilnej neurotoxicity vyvolanej lítiom) s doslovným prekladom skratky tichý presne vystihuje charakter tohto syndrómu. Jednotlivé príznaky sa objavujú postupne, pomaly, ticho, počas viacerých mesiacov a rokov. Prvým príznakom môže byť znížená bdelosť alebo mierna apatia, po ktorej nasleduje svalová stuhnutosť a porucha koordinácie pohybu tela. Tieto symptómy sa postupne zvýrazňujú, stávajú sa závažnými a môžu viesť až k poruchám vedomia. Okrem toho, že dlhodobá neurotoxicita lítia spôsobuje poruchy pohybu, kognitívne poruchy a dysfunkcie autonómneho nervového systému, je tiež hlavnou príčinou vzniku progresívnych neurologických porúch, akou je napr. Alzheimerova choroba. Príčinou vzniku týchto patologických stavov je pravdepodobne postupná strata myelínových obalov, ktorá vedie k poškodeniu prenosu nervových vzruchov medzi neurónmi.
Priemyselné chemikálie môžu spôsobiť tzv. tichú pandémiu, a to tým, že poškodia vyvíjajúce sa mozgy miliónov detí na celom svete. Poprední toxikológovia však tvrdia, že takéto hypotézy sú výrazne prehnané, hoci samotná otázka dlhodobých a oneskorených účinkov chemických látok vyvoláva obavy.
Skutočný problém či zveličovanie?
Mozog dieťaťa je mimoriadne zraniteľný. Je citlivý na pôsobenie toxických chemikálií, ktoré môžu ovplyvniť jeho vývin aj pri nízkych dávkach. Ukázalo sa napríklad, že olovo, metylortuť a polychlórované bifenyly poškodzujú skorý vývin plodu. V súčasnosti je preto ich priemyselné využitie prísne kontrolované. No toto uvedomenie si vyžiadalo veľa času, pretože najprv bola toxicita rozpoznaná len pri vyšších dávkach u dospelých. Niektorí autori preto odporúčajú prísnejšiu reguláciu všetkých látok, ktorých neurotoxické účinky u detí mohli byť prehliadnuté. Zameriavajú sa predovšetkým na zoznam viac ako 200 priemyselných chemikálií, o ktorých je známe, že sú neurotoxické u dospelého človeka.
Podobne, ako je to pri olove, autori tvrdia, že tieto chemikálie spôsobujú poškodenie vyvíjajúceho sa mozgu aj pri nižších dávkach. Prijatie preventívneho prístupu by znamenalo, že včasné náznaky potenciálne závažného toxického účinku, ako je vývinová neurotoxicita, by mali viesť k prísnej regulácii. Tá by sa mohla neskôr zmierniť, keby následný výskum ukázal menšie škody, než aké sa očakávali. Niektorí vedci dokonca navrhujú až desaťnásobné zníženie povolených koncentrácií priemyselných chemikálií, ktoré by mohlo byť adekvátnym preventívnym opatrením.
Problematika tichej pandémie (toxicity) má aj silných oponentov. Podľa viacerých vedcov ide o zveličovanie. Ochranu vyvíjajúceho sa ľudského mozgu je nutné podporiť, ale v tomto prípade sa vyhlásenia niektorých vedcov blížia až k strašeniu. Chýbajú priame dôkazy. Prípad olova, ktoré má dokázané neurotoxické účinky na mozog dieťaťa, nemožno automaticky preniesť na všetky priemyselné látky. Niektoré štúdie ukázali, že vyvíjajúci sa plod nie je citlivejší na neurotoxické látky ako dospelí ľudia, závisí to od konkrétnej zlúčeniny. Tento problém má viac spoločného s riadením rizík ako vedeckou diskusiou. Najdôležitejšie však je, že preskúmanie nezohľadňuje potenciálne negatívne dôsledky pre spoločnosť a ekonomiku, keby uvedené chemikálie boli zakázané alebo prísne obmedzené na základe princípu predbežnej opatrnosti.
Prelomová kniha
Rachel Carsonová vo svojej slávnej knihe Tichá jar, ktorá vyšla v roku 1962, píše v úvode o imaginárnej krajine budúcnosti, kde prišla jar a nebolo počuť spev vtákov. Bola to tichá jar. Kniha sa venuje chemickým látkam, ktoré znečisťujú životné prostredie a môžu ohroziť životy a zdravie ľudí a zvierat. Dôkladne sa venovala látke DDT (dichlórdifenyltrichlóretán), ktorá bola vyvinutá ako prvá zo syntetických insekticídov v 40. rokoch minulého storočia. Spočiatku sa tento insekticíd s veľkým účinkom používal v boji proti malárii, týfusu a iným ľudským chorobám prenášaným hmyzom. Keď sa DDT dostane do tela, má tendenciu ukladať sa v tukových tkanivách. Vysoké množstvá DDT môžu viesť k problémom s nervovým systémom a pečeňou.
Kniha sa stala jednou z najvplyvnejších kníh v environmentálnom hnutí a poskytla impulz na prísnejšiu kontrolu pesticídov vrátane DDT. V USA viedla Carsonovej kniha a jej aktivity k založeniu Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) a k prvej oslave Dňa Zeme v roku 1970. Tichá jar ovplyvnila viacero federálnych politík a legislatívu ochrany prírody vrátane zákazu DDT v roku 1972. Jej bestseller je považovaný za spúšťač environmentálnych hnutí, ktoré začali pôsobiť v 60. rokoch minulého storočia. Kniha však vyvolala aj veľa kontroverzií a doteraz má svojich odporcov, podľa ktorých zákaz používania DDT spôsobil opätovný nárast výskytu malárie. Treba však podotknúť, že v priebehu desaťročí sa pri komároch vyvinula odolnosť proti DDT. Preto sa v súčasnosti používajú iné, relatívne bezpečné insekticídy, napríklad pyretríny.
Upraviteľné faktory prostredia
Každodenný život človeka je ovplyvnený širokým spektrom rôznych faktorov, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na jeho zdravotný stav. Znečistené životné prostredie, žiarenie, nadmerný hluk, spôsoby využívania pôdy a klimatické zmeny radíme k tzv. upraviteľným faktorom životného prostredia. To znamená, že ľudským úsilím je možné tieto vplyvy eliminovať alebo aspoň minimalizovať.
Za ostatných 50 rokov vlády vo vyspelých krajinách prijali a zaviedli viacero zákonov a legislatívnych opatrení na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Tieto rizikové faktory sú charakteristické pre rozvojové krajiny, ktoré sú dvakrát prekliate. Vládne v nich veľká chudoba a zároveň vysoká miera znečistenia životného prostredia. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2023 zomrelo v rozvojových krajinách viac ako milión ľudí v dôsledku environmentálnych rizík.
RNDr. Michal Dubovický, CSc.
Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie
Centrum experimentálnej medicíny SAV, v. v. i.
