Veríte v titanov? Mali by ste. Paleontológia odhalila, že po našej planéte sa premiestňovali celé stáda titanov. Príchod do Austrálie im uľahčilo globálne oteplenie pred 100 miliónmi rokmi. A kdeže sa podeli? Jednoducho skameneli.
Skamenelých titanov objavili na každom kontinente. Ovládli celú planétu, na viac ako 100 miliónov rokov. Vládli v druhohorách, presnejšie v mladších druhohorách, pred 66 až 140 miliónmi rokov, v období nazývanom krieda. Dostali sa až do pravekej Austrálie. A ako to dokázali? Zdá sa, že v tom malo prsty globálne otepľovanie. Osídlenie Austrálie titanmi odhaľuje príbeh, ktorý sa začal v neznámej časti austrálskeho štátu Queensland, neďaleko mesta Winton.
Prvá hrobka queenslandského titana
Písal sa rok 1974, keď na ovčej farme (Elderslie) neďaleko Wintonu objavili prvé kosti akéhosi dinosaura. Keith Watts, vlastník farmy, oznámil objav queenslandskému múzeu. Pracovníci múzea Mary Wadeová a Andrew Elliot sa podujali na profesionálny zber kostrových pozostatkov. Zistili, že ide o dinosaura zo skupiny sauropodov, obrovitých dinosaurov so žirafím krkom a dlhým chvostom, malou hlavou a sudovitým telom podopretým štyrmi mohutnými stĺpovitými nohami. V tom čase bol v Austrálii známy jediný sauropod –Austrosaurus. A tak sa objavitelia domnievali, že neďaleko Wintonu našli ďalšieho takého jedinca.
Po tridsiatich rokoch zabudnuté nálezisko opäť ožilo. Noví vlastníci ovčej farmy, rodina Elliottovcov, zorganizovala v roku 2006 prieskum. Objavili ďalšie kosti dinosaura, ktorý dostal prezývku Clancy, podľa básne miestneho poeta Andrewa Bartona Banjo Patersona. Od roku 2009 je tento dinosaurus známy v odborných kruhoch pod vedeckým menom Wintonotitanwattsi. Pomenovali ho na počesť pôvodného vlastníka farmy, ktorý objavil hrobku nového queensladského titana.
Titan od rieky Diamantina
Wintonotitan patril skôr k vyšším a štíhlejším titanosaurom (dĺžka tela: 16 až 20 m, výška bedrovej oblasti: 3 m). Ďalší titan, ktorého neďaleko Wintonu objavili, bol o niečo menší, ale mal robustnejšie telo (dĺžka tela: 15 –18 m, výška bedrovej oblasti: 2,5 m). Tento 17-tonový obor dostal v roku 2009 vedecké meno Diamantinasaurusmatildae. Jeho objavitelia ho dôverne oslovujú menom Matilda, podľa názvu piesne už spomenutého básnika Patersona. Kosti Matildy boli na prekvapenie zmiešané s kosťami ďalšieho dinosaura. Išlo o mäsožravca, ktorému dali familiárne meno Banjo po obľúbenom básnikovi. Pre vedecký svet je tento dinosaurus známy ako Australovenatorwintonensis (dĺžka tela: 5 m, výška bedrovej oblasti: 1,6 m).
Objavom pozostatkov dinosaurov Wintonotitan a Diamantinasaurussa skončil 35 rokov trvajúci pôst, ktorým trpela austrálska paleontológia od objavu slávneho dinosaura rodu Muttaburrasaurusv roku 1981.Clancy a Matilda pochádzajú z rovnakej lokality, no nepatria do rovnakej rodiny titanov: Wintonotitan má starší pôvod ako Diamantinasaurus. Diamantinasaurus je prvý austrálsky sauropod, z ktorého sa zachovali pozostatky lebky vrátane kompletnej mozgovne. Na žiadosť austrálskych kolegov som mozgovňu analyzoval. Mojou úlohou bola trojrozmerná rekonštrukcia centrálneho nervového systému Matildy, ktorá bola súčasne prvou virtuálnou rekonštrukciou mozgu austrálskeho dinosaura v histórii vôbec.
Titan zo savany
Som titan z Austrálie a prezývajú ma Wade. Objavili ma neďaleko mesta Winton v západnom Queenslande v roku 2005. Mám 95 miliónov rokov, meriam 15 m od hlavy po koniec chvosta a vážim 18 ton. Nedávno ma pokrstili v časopise Scientific Reports moji krstní otcovia z Austrálie, Anglicka, Švédska a Slovenska. Dali mi meno Savannasauruselliottorum. Takto sa k novému životu prebral už tretí z wintonských titanov.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2016.
Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD.
Centrum interdisciplinárnych biovied
Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach
Tento článok autor venuje bývalej šéfredaktorke Quarku pani Ing. Jane Matejíčkovej, ktorej ďakuje za dlhoročnú spoluprácu pri sprostredkúvaní paleontologických objavov slovenským čitateľom. S úctou Martin Kundrát
