Staré knihy môžu byť krásne, ale toxické. Obaly kníh z viktoriánskej éry sú niekedy farbené pigmentmi s toxickými ťažkými kovmi, napríklad olovom, chrómom a arzénom, ktorých koncentrácia môže presahovať bezpečné hodnoty. Je dôležité, aby si knihovníci uvedomovali tieto riziká, upozorňuje Leila Aisová z Lipscombovej univerzity v Nashville.
L. Aisová a jej kolegovia testovali staré knihy v zbierke univerzity. Na detekciu kovov použili röntgenový fluorescenčný spektrometer a ďalšie laboratórne štúdie pomohli určiť množstvo prítomných jednotlivých zlúčenín. V zlatožltých obaloch niektorých kníh našli chróman olovnatý a síran olovnatý, dve zlúčeniny, ktoré tvoria pigment nazývaný chrómová žlť. Maliar Vincent van Gogh používal chrómovú žlť najmä vo svojej sérii slnečníc.
V obale s najväčším obsahom kovov bola koncentrácia chrómu približne 50 častíc na milión, čo je oveľa viac ako 4 až 25 ppm, ktoré môžu podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb spôsobiť kožné reakcie. Nemusí to však znamenať, že návštevníci knižnice sú v nebezpečenstve. Chrómová žlť sa z obalov ľahko neodlupuje, takže riziko vdýchnutia častíc alebo prenosu týchto ťažkých kovov na ruky je nízke, tvrdí materiálová vedkyňa Rosie Grayburnová. Iné pigmenty, napríklad smaragdová zeleň na báze arzénu, sa ľahšie odlupujú a predstavujú väčšie riziko vystavenia.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
