Treba nové plemeno?

Na Slovensku 26. mája 2017 slávnostne uznali a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky potvrdili nové národné plemeno ovce – slovenská dojná ovca.

Uznanie nového plemena nie je v plemenárstve každodenná záležitosť, ide skôr o udalosť výnimočnú – naposledy sa uznalo nové plemeno oviec v roku 1982 a išlo o zošľachtenú valašku.
Vznik nových tzv. kompozitných plemien oviec nie je bežnou udalosťou ani vo svetovom meradle. Osobitne to platí pre špecializované dojné plemená, medzi ktoré zaraďujeme aj plemeno slovenskej dojnej ovce (SD). Zo známejších svetových kompozitných plemien, ktoré vznikli podobnou cestou ako plemeno SD, možno spomenúť ovce assaf (pôvod Izrael), FSL (Francúzsko), britská mlieková ovca (Anglicko) a frisarta (Grécko).
Vznik plemena SD je výsledkom realizácie dlhoročného, viac ako 20-ročného programu šľachtenia, opierajúceho sa najmä o poznatky kvantitatívnej genetiky a genetiky populácií.

Od vlny k mlieku

V súvislosti so vznikom nového plemena vzniká pre menej zainteresovaného čitateľa niekoľko logických otázok: Prečo sme potrebovali na Slovensku nové plemeno oviec a prečo sme podobné plemeno nedoviezli zo zahraničia, keď vznik nového plemena trvá relatívne dlho? Čím sa toto nové plemeno oviec odlišuje od ostatných, čím je výnimočné, keď jeho vznik pokladáme za významnú udalosť? Otázky sú jednoduché, ale vyčerpávajúco na ne odpovedať, je už zložitejšie.

Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že začiatok 90. rokov minulého storočia, keď sa začal proces tvorby nového plemena, bol pre chovateľov oviec na Slovensku kritický. Hlavným podnetom na tvorbu nového plemena bola zlá ekonomická situácia chovateľov oviec, keď sa nákupná cena vlny v podmienkach trhovej ekonomiky niekoľkonásobne prepadla a nepokrývala ani náklady na ich ostrihanie. V tejto súvislosti treba uviesť, že vlna bola v podmienkach socializmu dlhé desaťročia produktom číslo jeden (popri produkcii mlieka a mäsa), a navyše zo strany štátu sa tento produkt výrazne dotoval. Žiaľ, mlieková úžitkovosť a plodnosť oviec plemena merino, cigája a zošľachtená valaška, chovaných v tom čase na Slovensku, bola v predrevolučnom období nízka a bolo nevyhnutné pristúpiť k výraznej typovej prestavbe domácich plemien. V selekcii sa podstatne väčšia pozornosť venovala produkcii mlieka a plodnosti, ktoré sa v 90. rokoch stávali rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi rentabilitu chovu.

Tri možnosti
Vzhľadom na uvedené mali chovatelia oviec zameraných na produkciu mlieka v tomto období len tri možnosti, ako pokračovať s ich chovom.
Prvá možnosť bolo šľachtenie domácich plemien oviec na báze čistokrvnej plemenitby (v rámci plemena zošľachtená valaška, cigája, merino). Na základe výsledkov výskumu bol očakávaný genetický pokrok a nárast úžitkovosti v rámci čistokrvnej plemenitby, pri jej zaužívaných metódach a selekcii, pomerne malý. Neuspokojoval progresívnych chovateľov oviec, schopných vytvoriť podmienky aj na intenzívnejší chov, predovšetkým vo vzťahu k výžive oviec.
Druhou možnosťou bol import výkonnejších, špecializovaných dojných a plodných oviec zo zahraničia. Ekonomická situácia v poľnohospodárskych podnikoch však v tom čase nebola dobrá, a preto sa aj vzhľadom na relatívne vysoké nákupné ceny doviezlo na Slovensko len veľmi málo plemenných oviec, zväčša išlo o plemeno lacaune. Viacerí chovatelia sa oprávnene obávali, či sa importované, vysokoprodukčné zvieratá dostatočne adaptujú na naše, často extenzívnejšie podmienky chovu. Pre ovce je totiž typické, že sú veľmi úzko viazané na konkrétne chovateľské podmienky. Aj preto sa v 90. rokoch na Slovensku chovali z plemien s lepšou mliekovou úžitkovosťou a plodnosťou len východofrízske ovce, aj to len v malom počte.

Treťou možnosťou bolo vyšľachtiť nový mäsovo-mliekový úžitkový typ dojných oviec s využitím domácich (plemená merino, cigája a zošľachtená valaška) a vybraných špecializovaných dojných oviec (lacaune a východofrízske plemeno). Zámerom programu zošľachťovania navrhnutého výskumnými pracovníkmi VÚŽV Nitra bolo vyšľachtiť nové vysokoprodukčné plemeno oviec vhodné pre polointenzívne podmienky, s dobrou adaptačnou schopnosťou a bez vážnejších zdravotných problémov.

Prísna selekcia
Z teórie plemenárskej biológie bolo zrejmé, že plemenotvorným krížením sa bude musieť zmeniť, v porovnaní s domácimi zošľachťovanými plemenami, niekoľko produkčných, reprodukčných a funkčných vlastností súčasne. Treba oceniť, že tento zámer sa pri plemene SD v konečnom dôsledku podaril. Celý proces tvorby nového plemena pritom prebiehal viac ako 20 rokov. Možno sa niekomu bude zdať toto obdobie priveľmi dlhé, ale vzhľadom na generačný interval oviec (asi tri a pol roka) je to adekvátne obdobie.
V selekcii vhodných rodičovských párov sme sa vo finálnej fáze tvorby nového plemena opierali o plemenné hodnoty pre produkciu mlieka a veľkosť vrhu, ktoré sú rozhodujúcimi ukazovateľmi ovplyvňujúcimi ekonomiku chovu. Pri stanovení plemenných hodnôt (odhad genetického potenciálu zvierat) sme využili moderné, sofistikované metódy genetického hodnotenia oviec (štatistická metóda BLUP – animal model), čo sa prejavilo v postupnom náraste úžitkovosti a dosiahnutí adekvátneho genetického zisku v týchto ukazovateľoch.

Viac mlieka a jahniat
Výsledkom dôslednej realizácie programu šľachtenia je, že nové národné plemeno oviec má nielen dobré adaptačné schopnosti na rôzne pastevné podmienky Slovenska, ale aj výbornú mliekovú úžitkovosť, dobré parametre dojiteľnosti, požadovaný tvar a vlastnosti vemena, výborné reprodukčné parametre a vynikajúce prírastky jahniat. V praxi to okrem iného znamená, že ak bahnica plemien cigája a zošľachtená valaška nadojí v máji, keď je spravidla najvyššia produkcia, v priemere 700 – 750 ml mlieka, bahnica plemena SD vyprodukuje v rovnakých podmienkach viac ako 1 liter mlieka denne, často aj viac ako 1,5 litra. Ovce plemena SD sa dajú pritom ľahko podojiť v podmienkach strojového dojenia, čo je nezanedbateľnou výhodou v čase nedostatku kvalifikovaných ošetrovateľov oviec.
Dôležitým faktom tiež je, že ovce plemena SD, na rozdiel od plemien cigája a zošľachtená valaška, sú rané, čo znamená, že pri dobrom spôsobe odchovu jahniat do odstavu a po odstave ich môžeme pripustiť už v prvom roku života, čím získame minimálne jedno jatočné jahňa od každej bahnice navyše a k tomu ešte adekvátne množstvo mlieka (približne 150 litrov).

Doc. RNDr. Milan Margetín, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra, SPU v Nitre
Ing. Ján Huba, CSc., NPPC-Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra
Foto Milan Margetín, Marián Dukes, Nina Pastieriková