Dávni ľudia v severozápadnom Peru uctievali vodu. Oblasť sa nachádza v Andách, ale zároveň je tam aj veľká púšť, pre ktorú bola voda z hôr zdrojom života. Závislosť od tohto zdroja vyvolala vznik kultu už pred približne 3 800 rokmi. Archeológovia teraz vedia o tomto období viac vďaka nálezu kostrových pozostatkov dvoch detí, tínedžera a dospelého človeka. Telá objavené v chráme Queneto 2 boli uložené tvárami k horám. Chrám je známy svojím spojením s kultom vody, ľudia preto umiestňovali svojich mŕtvych v určitej forme poklony smerom k vodnému zdroju. Na mieste boli pohrebné predmety z kamenných príveskov a ulít slimákov a množstvo keramických črepov.
Nálezisko v peruánskom údolí Viru pochádza z tzv. raného formatívneho obdobia medzi rokmi 1800 až 900 pred n. l., ktoré predchádzalo ríši Inkov. Chrám bol postavený z dlažobných kociek a hlinených omietok s oblými rohmi. Oblé rohy sú charakteristické pre jedinečnú architektúru z raného formatívneho obdobia, objasňuje archeológ Castillo Lujan z Národnej univerzity v Trujille v Peru. Fragmenty keramiky sú podobné keramike z iných významných osád, napríklad Gramalote v údolí Moche a Huaca Negra pri pobreží v údolí Virú. Nález rozširuje poznatky z obdobia, z ktorého je ešte relatívne málo informácií o pohrebiskách.
Zo stránky Popular Mechanics spracovala BP
