Ak je história peňazí spätá s históriou civilizácie, tak naše miesto v nej sa spája s mestom Kremnica.
Keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1328 povýšil Kremnicu z osady na kráľovské mesto, udelil jej aj privilégium na prevádzkovanie mincovne. Tá je v súčasnosti jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov nielen v Európe, ale aj na svete. Kremnické Múzeum mincí a medailí sa zasa radí medzi najstaršie múzejné inštitúcie na Slovensku. Oficiálne bolo múzeum založené v roku 1890, základy jeho zbierok však boli položené oveľa skôr, keďže mesto uchovávalo pamätihodné predmety medzi tzv. klenotmi. Zakladateľ múzea, mestský archivár a historik Pavel Križko z mestského archívu vyčlenil predmety muzeálnej povahy a vytvoril tak prvú muzeálnu expozíciu.
Od dukátov po eurá
Múzeum sa postupne profilovalo z regionálneho vlastivedného múzea na odbornú numizmatickú inštitúciu. V 90. rokoch prešlo ako špecializované celoštátne Múzeum mincí a medailí do pôsobnosti Ministerstva financií a pod Národnú banku Slovenska. Ťažiskom jeho záujmu, hoci nie výhradným, je história kremnickej mincovne, numizmatika a medailérstvo. Okrem stálych zbierok a expozícií organizuje medailérske sympóziá, ale tiež špecializované numizmatické a historicko-umelecké výstavy. Numizmaticko-historická expozícia Líce a rub peňazí predstavuje históriu a vývoj platobných prostriedkov na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť spolu s dejinami medailérstva. Mince z Kremnice sa vždy vyznačovali vysokou kvalitou. Zlaté florény pomenované po minciach z Florencie a dukáty nazvané podľa podobných benátskych mincí s latinským nápisom končiacim sa slovami iste ducatus sa pre svoju vysokú a stálu rýdzosť zlata v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov a ich celková hodnota by teraz predstavovala miliardu amerických dolárov (nerátajúc ich historickú hodnotu). V múzeu tiež možno vidieť ukážky najstarších razených peňazí na území Slovenska z keltských čias alebo zbierku povojnových mincí a bankoviek dokumentujúcich nedávnu históriu peňazí u nás. Dejiny medailérstva reprezentujú najstaršie uhorské liate i razené medaily z prelomu 15. a 16. storočia, barokové a klasicistické medaily, ale napríklad aj medaily vytvorené na medzinárodných sympóziách organizovaných múzeom. Prezentovaná je slovenská, rakúska, nemecká, maďarská i česká medailérska škola.
Otváracie hodiny
Numizmaticko-historická expozícia Líce a rub peňazí je otvorená od utorka do nedele od 10.00 do 16.30 h s pauzou medzi 13.00 a 14.00 h. Mestský hrad, Kostol sv. Kataríny, vyhliadková veža, karner a kostnica sú otvorené od utorka do nedele od 10.00 do 16.30 h s prestávkou od 12.00 do 13.00 h. Galéria, kde momentálne prebieha výstava Salón < 55 kremnických výtvarníkov, je otvorená v pondelok – piatok od 9.00 do 16.00 h s prestávkou medzi 12.00 a 13.00 h.
Nielen peniaze
Múzeum nezabúda na históriu mesta, kremnických cechových spolkov i každodenného života mešťanov od najstarších čias po modernú dobu. Samostatnou časťou je Mestský hrad: komplex stavieb z 13. – 15. storočia s dvojitým opevnením. Jeho dominantou je gotický Kostol sv. Kataríny – patrónky mesta, v ktorom sa nachádzajú gotické, neogotické a barokové plastiky a pôvodný renesančný stĺp kazateľnice. V 15. storočí bola ku kostolu pristavaná strážna veža. Návštevníkom, ktorí zvládnu vystúpiť po 127 točitých kamenných schodoch, poskytuje výhľad na panorámu historického mesta a okolité kopce. Ďalším samostatným objektom je Meštiansky dom s neskororenesančným interiérom využívaný na dlhodobé výstavy predmetov, ktoré nie sú súčasťou stálych expozícií múzea. Pred výstavou Kremnická kameninová továreň to boli dlhodobé výstavy Krása starých remesiel, Cesty zberateľstva v umení 15. – 18. storočia a iné. Súčasťou múzea je aj galéria, ktorá usporadúva výtvarné výstavy.
R
