Pohodlné dotykové ovládanie rôznych zariadení má svoje výhody aj nevýhody. Tou hlavnou nevýhodou je množstvo baktérií nachádzajúcich sa na povrchoch.
Už sme si zvykli na to, že mnohé naše činnosti iniciujeme dotykom – ide napríklad o vyťukanie PIN kódu na platobných termináloch, stláčanie tlačidiel vo výťahu či výber z interaktívneho menu v reštauráciách. V praxi nie je reálne možné, aby sme si pred dotykom s každým cudzím predmetom dezinfikovali ruky. Takmer na všetkých spomenutých povrchoch môžu zostávať baktérie, ktoré spôsobujú rôzne infekcie a produkujú zápach. Pretože mnohé kmene baktérií sú už odolné proti bežným antimikrobiálnym prostriedkom, vedci hľadajú inovatívne metódy boja s nebezpečnými baktériami.
Jednu z nich predstavuje tzv. bioaktívne sklo obsahujúce prímesi ničiace baktérie, resp. zabraňujúce ich množeniu. Takéto sklá obsahujúce ióny striebra sa na trhu začali objavovať v roku 2014. V súčasnosti sa používajú sklá obsahujúce nanočastice špecifického antibakteriálneho oxidu kovu. Predpoklad, že keď sa použijú oxidy dvoch kovov, tak antibakteriálny účinok bude dvojnásobný, vyvrátili vedci na britskej Aston University. Tí zistili, že výsledný antibakteriálny účinok závisí do veľkej miery od toho, aké dva oxidy sa použijú.
Výskumný tím pod vedením profesora Richarda Martina pripravil vzorky bioaktívneho skla, obsahujúceho buď iba zinok, meď alebo kobalt, a vzorky, ktoré obsahovali dva zo spomenutých oxidov kovu v rôznych kombináciách. Tieto vzorky pomleli na jemný prášok, sterilizovali a potom pridali do kolónií toxických baktérií Escherichia coli a Staphylococcus aureus aj do plesňových kultúr Candida abicans. Po 24 hodinách sa ukázalo, že sklo, obsahujúce kombináciu medi so zinkom alebo kobaltom, bolo stokrát efektívnejšie pri ničení E. coli než vzorky, obsahujúce len jeden oxid. Sklo s kombináciou medi so zinkom bolo podobne účinné pri hubení baktérií S. aureus. Najlepším zabijakom plesne C. abicans bolo sklo obsahujúce kombináciu kobaltu a zinku. Bolo vzrušujúce vykonávať spomenuté experimenty a objaviť čosi, čo lepšie zastavuje infekcie a potenciálne môže zredukovať množstvo predpisovaných antibiotík, povedal R. Martin.
RM, foto Aston University
