Slnečná energia, označovaná aj ako slnečné žiarenie či solárna radiácia, predstavuje prevažnú väčšinu energie využívanej na Zemi.
Vnútri Slnka prebiehajú termonukleárne reakcie, v ktorých je základným procesom premena tzv. ľahkého vodíka na hélium. Keďže množstvo vodíka na Slnku postačí na niekoľko miliárd rokov, považuje sa slnečné žiarenie za obnoviteľný zdroj energie. V ostatných desaťročiach sa slnečné žiarenie masívne využíva na produkovanie elektrickej energie – premenu energie žiarenia na elektrickú energiu sprostredkujú solárne články, odborne nazývané fotovoltické články. Keď neberieme do úvahy relatívne malé články, ktoré sa inštalujú napríklad na strechy rodinných domov, na produkciu elektriny slúžia najmä tzv. solárne farmy pokrývajúce rozlohu niekoľkých hektárov, či až niekoľkých štvorcových kilometrov. Solárne farmy sa budujú najmä na veľkých neosídlených priestranstvách s vysokým počtom slnečných dní v roku – napríklad v afrických púšťach. Relatívne veľké voľné plochy však možno nájsť aj v mnohých veľkomestách – ide o presklené fasády výškových budov. Po tom, čo boli vyvinuté priehľadné solárne články, začalo sa uvažovať o ich inštalovaní na rozľahlé sklené fasády. Problém bol však v tom, že účinnosť premeny žiarenia na elektrickú energiu dosahovala len dve percentá, takže inštalovanie takýchto panelov by bolo neefektívne. Situácia sa nedávno zmenila, pretože tím vedcov z americkej Michiganskej univerzity vyvinul transparentné solárne články s omnoho vyššou účinnosťou, a to až 8,1 %. Zatiaľ čo klasické solárne panely sú na báze kremíka, inovatívne priehľadné články sú tvorené organickými zlúčeninami na báze uhlíka. Veľkou výhodou nových článkov je aj to, že ich priehľadnosť v oblasti denného svetla je až 45,8 %, čo je porovnateľné s priehľadnosťou tónovaných sklených fasád mrakodrapov. Zatiaľ nie je známe, kde a kedy dôjde k prvému praktickému uplatneniu nových priehľadných solárnych panelov.
RM, foto STA
