Väčšie než zrnko maku, ale menšie než zrniečko sezamu a pre ľudské oko rovnako beztvaré – to sú hlístovce. Aj napriek tomu sú tieto drobné živočíchy veľmi dobré v rozpoznávaní svojich príbuzných. Sú dokonca také dobré, že kanibali medzi nimi skonzumujú akéhokoľvek hlístovca v dohľade okrem svojich vlastných mladých. Vedci hovoria, že už vedia prečo. Prišli na to pri skúmaní hlístovca Pristionchus pacificus, červa, ktorý často žije na skarabeoch. Niektoré hlístovce prežívajú len na baktériách, no niektoré sú predátory, čo konzumujú iné hlístovce, dokonca aj tie toho istého druhu. Výskumníkov však zaskočila skutočnosť, že dokonca ani kanibalské červy nepožierali svojich vlastných príbuzných. Vedci porovnali genómy svojich laboratórnych hlístovcov s inými druhmi hlístovcov, aby videli, či môžu niektoré gény viesť k tomuto takzvanému sebarozpoznaniu. Keď upravili červy P. pacificus s použitím techniky génového editovania CRISPR, zistili, že gén, ktorý nazvali SELF-1, bol zodpovedný za ochranu potomstva. Keď bola DNA SELF-1 zmenená, mláďatá boli skonzumované. Výskumníci tiež zistili, že v jednej časti génu SELF-1 sú medzi hlístovcami značné rozdiely, čo vedie k mierne rozdielnym molekulám v koži, dokonca aj blízkopríbuzných jedincov. Vedci dúfajú, že zistia, aké molekulárne mechanizmy spôsobujú také veľké variácie génu na sebarozpoznanie, a aké ďalšie molekuly sa spolupodieľajú na rozpoznávaní príbuzných od nepríbuzných – niečo, čo by nám mohlo pomôcť pochopiť sebarozpoznanie pri iných druhoch.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
