Vedci z Národného lesníckeho centra Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene a z Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici Andrej Kunca, Michal Lalík a Juraj Galko prišli na inovátorský spôsob biologickej ochrany sadeníc pred škodlivým hmyzom.
Počas minuloročného Týždňa vedy a techniky na Slovensku získali výskumníci Cenu za vedu a techniku v kategórii Vedecko-technický tím roka. Ocenenie si prevzali za výskum a vývoj ekologicky akceptovanej metódy ochrany rastlín pred škodlivými druhmi hmyzu a za patentovaný objav pod názvom Nosič biologicky aktívneho organizmu (BAO).
Účinnosť a zlepšenia
Nový prípravok vznikol v rámci aplikovaného výskumu biopesticídov. Zvyšuje biologickú ochranu lesa pred hmyzom, ktorý poškodzuje sadenice vysadené na plochách najmä po vetrových a lykožrútových kalamitách. Využíva užitočnú hubu Beauveria bassiana, patogénnu hubu hmyzu, ktorá infikuje a následne zlikviduje škodlivý hmyz. V terénnych podmienkach sa prípravok umiestňuje ku kmienkom sadeníc, pričom jeho účinnosť je v prvých dňoch od inštalácie viac ako 90 % a po troch mesiacoch ešte vždy nad 50 %, je teda účinný počas celej vegetačnej doby. Ide o ekologicky akceptovateľnú metódu ochrany sadeníc pred vybraným premnoženým druhom hmyzu, ktorá je navyše finančne efektívna.
V roku 2022 tím pokračoval vo výskume a hľadal ďalšie spôsoby použitia nosiča v teréne. Napríklad pri aplikovaní proti tvrdoňovi smrekovému sa prípravok umiestnil do tzv. chráničiek, vyrobených na mieru v 3D tlačiarni. Zabezpečuje sa tým ochrana nosičov pred ich skonzumovaním drobnými hlodavcami alebo slimákmi. Ďalším plánovaným zlepšením je 3D tlač chráničiek z biodegradovateľného plastu alebo testovanie rôznych priemerov nosičov.
Feromónové lapače
Ochrana sa pôvodne vyvíjala len proti tvrdoňovi smrekovému (Hylobius abietis), no s tým, že v budúcnosti by mohla byť účinná aj proti ďalším škodcom. Preto okrem pokračujúceho výskumu použitia nosičov proti tvrdoňovi skúmali autori patentu aj použitie nosičov proti podkôrnym a drevokazným škodcom v upravených feromónových lapačoch. Ich podrobná technická úprava bude chránená cez úžitkový vzor.
V skratke ide o to, že lapače budú nasýtené konkrétnym feromónom, ktorý selektívne láka iba cieľový druh škodcu. Jedince tohto škodcu sa dostanú v lapači do kontaktu s nosičom a infikujú sa spórami entomopatogénnej huby (napríklad Beauveria bassiana, ale môžu to byť aj iné entomopatogénne huby). Lapač je nastavený tak, aby jedince cieľového škodcu mohli následne vyletieť do prostredia a šíriť infekciu v populácii.
Vo vedeckovýskumnom tíme pracovníkov Národného lesníckeho centra pôsobia Ing. Andrej Kunca, PhD., Ing. Michal Lalík, PhD., a Ing. Juraj Galko, PhD. Trojica je súčasťou väčšieho kolektívu odboru ochrany lesa, ktorého cieľom je aplikovaný výskum škodlivých činiteľov lesných drevín, prevencia škôd a ochrana lesných drevín v čase ich poškodenia. Jednou z výskumných tém tímu je znižovanie spotreby pesticídov pri ochrane rastlín. Vo svojich prácach sa zameriavajú napríklad na náhradu pesticídov biologickými prípravkami.
V tomto výskume je však tím ešte vždy na začiatku. Nateraz napriek veľmi nepriaznivým podmienkam pre nosič v lapači (vysokej teplote, UV žiareniu a pod.) zistili, že spóry sú aktívne aj niekoľko mesiacov bez ďalšieho dopĺňania nových nosičov a že jedince škodcov, ktoré vychádzali z upravených lapačov, dosahovali vysokú mortalitu spôsobenú danou hubou.
Pasce na ďalších škodcov
Lapače sa okrem tvrdoňa smrekového testovali na lykožrúta smrekového (Ipstypographus) v smrekových porastoch a na nepôvodného technického škodcu drvinárika čierneho (Xylosandrus germanus) v zmiešaných porastoch. V budúcnosti plánujú výskumníci okruh testovaných škodcov ešte rozšíriť.
Na poľnohospodárskych plodinách v našich podmienkach by sa to dalo využiť napríklad proti kukuričiarovi koreňovému (Diabrotica virgifera virgifera). V skleníkoch, kde sú pre hubu veľmi vhodné podmienky (primeraná teplota a dostatočná vlhkosť), môžu byť pestované plodiny chránené pred hmyzími pôdnymi škodcami, napríklad pred medvedíkom obyčajným (Gryllotalpa gryllotalpa). Autori by chceli vyvinúť alternatívu aj na využitie pre poľnohospodárske plodiny v subtropickom pásme, napríklad citrusy.
Celkový potenciál použitia nosiča zatiaľ nie je dokonale preskúmaný. Nateraz sa používal buď položený na pôde (alebo v chráničkách) v blízkosti ihličnatých sadeníc proti tvrdoňovi smrekovému, alebo v spomínaných upravených lapačoch vo výške 1,3 metra nad zemou proti podkôrnym a drevokazným škodcom. Nosič by určite mohol poslúžiť aj po zapravení do pôdy, napríklad proti vrtivke orechovej (Rhagoletis completa), ktorá v pôde prezimováva, ale v tomto prípade by bola potrebná pomoc iných výskumných tímov zaoberajúcich sa pôdnymi škodcami v rôznych odvetviach poľnohospodárstva, pretože tento tím z NLC sa venuje výlučne lesným škodcom.
Andrea Fedorovičová, Veda na dosah, NLC, úprava R
Foto CVTI SR
Viac si môžete prečítať na vedecko-popularizačnom portáli Veda na dosah.
