Obličky sú životne dôležitý orgán, ktorý odstraňuje z krvi odpadové látky a zbavuje telo prebytočných tekutín. Keď nefungujú správne, následky môžu byť fatálne. Dialýza patrí medzi metódy náhrady funkcie obličiek.
Chorí s ťažkým priebehom COVID-19 často trpia na zlyhanie obličiek, čo zároveň komplikuje intenzívnu reakciu imunitného systému na vírus, a tak dochádza k vyššej zrážanlivosti krvi. Keďže problém zvýšenej zrážanlivosti krvi vedie k upchávaniu dialyzačných filtrov, podľa lekárov mnohí pacienti s COVID-19 neumierajú na ťažký zápal pľúc, ale na systémové zlyhanie srdca a ďalších orgánov. Ľudia tak v skutočnosti neumierajú na nedostatok kyslíka, ale kvôli ďalším komplikáciám, ktoré z veľkej časti spôsobujú krvné zrazeniny, vysvetľuje špecialista na akútnu starostlivosť Sam Parnia z New York University Langone Medical Center.
Cytokínova búrka
Podľa odborníkov vyššiu zrážanlivosť krvi spôsobuje pravdepodobne tzv. cytokínová búrka (CRS). Telo v úsilí zbaviť sa vírusu aktivuje imunitný systém a ten začne vo veľkom produkovať malé molekuly proteínov – cytokíny, ktoré zohrávajú veľkú úlohu v imunitnej odpovedi na infekciu. CRS je teda intenzívnou reakciou imunitného systému, pri ktorej vzniká mohutná zápalová reakcia. Dochádza k zápalovému napádaniu a poškodzovaniu zdravých buniek. Tento stav ohrozuje mozog a nervovú sústavu, môže viesť k mozgovej mŕtvici a k zápalovému poškodeniu mozgu. Okrem toho sa vytvárajú krvné zrazeniny v pľúcach, pečeni, obličkách a zrejme tiež v srdci, čo môže viesť až k úmrtiu. Potvrdzujú to aj pitevné správy, z ktorých je zrejmé, že krvné zrazeniny sa objavujú v celom tele, upozorňuje Sam Parnia, ktorý je presvedčený, že zrazeniny upchávajú aj obličky.
Podľa nefrológa Davida Charytanaz New York University Langone Health užv súčasnosti existujú dôkazy, že koronavírus útočí priamo na obličky. Aj z tohto dôvodu sa ukázalo, že pri chorých na COVID-19 je zvýšená potreba dialýzy, ako je obvyklé pri pacientoch s akútnou starostlivosťou. S. Parnia dokonca tvrdí, že niektorí odborníci sa už pozastavujú nad tým, prečo sa ochorenie COVID-19 považuje za pľúcne ochorenie. Neviem, prečo sa táto choroba takto nazýva, pretože rovnako tak by sme ju mohli považovať za obličkové zlyhanie s pneumóniou, hovorí Sam Parnia.
Nárast dialýz
Keďže nárast krvných zrazenín vedie k upchávaniu filtrov dialýz, ktoré slúžia na čistenie krvi, dochádza v mnohých nemocniciach v USA k nedostatku dialyzačných prístrojov a príslušenstva k nim. Bežne si dialyzačnú liečbu vyžaduje 10 % všetkých chorých na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS), pri chorých na COVID-19 sa však potreba tejto liečby zvyšuje až na 20 – 30 %, v niektorých nemocniciach dokonca dochádza k preťaženiu až o 50 %. Zatiaľ čo ešte v apríli sa mnohí odborníci domnievali, že mnohým zdravotníckym zariadeniam budú chýbať predovšetkým ventilátory, teraz sa ukazuje, že je nedostatok predovšetkým dialyzačného vybavenia, uviedol D. Charytan.
Prirodzene, že tento problém sa netýka len USA. Vo všeobecnosti je totiž v priemere najväčšia časť dialyzovaných pacientov vo vekovej skupine nad 60 – 70 rokov, čiže v skupine, ktorá je aj najväčšmi ohrozená koronavírusom. Niet sa preto čo diviť, že narastá počet maximálne vyťažených dialyzačných stredísk, Slovensko nevynímajúc.
Dva základné druhy
Existujú dva základné druhy dialýzy: hemodialýza a peritoneálna dialýza. Pri hemodialýze sa krv pacienta čistí mimotelovo pomocou špeciálneho filtra – dialyzátora alebo umelej obličky. Krv sa z tela pacienta odvádza do dialyzačného prístroja, kde sa zbaví odpadových látok – močoviny, kreatinínu, fosforu a nadbytočných tekutín. Po tom, ako krv prejde dialýzou, dostáva sa späť do cievneho riečiska a vracia sa pacientovi do obehu.
Pri peritoneálnej dialýze prebieha čistenie krvi cez výstelku brušnej dutiny, tzv. pobrušnicu čiže peritoneum. Základom peritoneálnej dialýzy je čistiaci roztok – dialyzát –, ktorý sa do brušnej dutiny napustí prostredníctvom stáleho katétra. Po nasýtení roztoku odpadovými látkami sa z brušnej dutiny opäť vypustí a nahradí sa novým dialyzátom. Tento typ dialýzy sa často označuje ako domáca, pretože pri jej najrozšírenejšom type nie sú potrebné nijaké prístroje a pacient si ju môže vykonávať sám v pohodlí domova.
BP
Foto wikipédia/Anna Frodesiak
