Vavrinec Benedikt patril k slovenským vzdelancom, ktorí na prelome 16. a 17. storočia úzko spolupracovali s českými vzdelancami. Svojím rozsiahlym dielom sa zaraďuje medzi najvýznamnejších predstaviteľov humanizmu a renesancie u nás.
Narodil sa v Nedožeroch pri Prievidzi 10. augusta 1555. Do školy chodil v rodisku, v Jihlave a potom študoval na Karlovej univerzite teológiu a filozofiu. Po skončení štúdií bol učiteľom v Uherskom Brode, Žatci a Nemeckom Brode. V roku 1604 sa stal profesorom matematiky a klasických jazykov, neskôr prednášal fyziku a aritmetiku na Karlovej univerzite. Je pozoruhodné, že ako Slovák sa stal dekanom a neskôr rektorom tejto pražskej univerzity (1611).
Spracoval a vydal (1603) prvú systematickú gramatiku češtiny Grammaticae bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae… libri duo (Dve knihy českej gramatiky zostavenej podľa zásad prirodzenej metódy).
Rozdelenie na dve knihy malo svoj dôvod v triedení jazykovedných disciplín. V prvej (De etymológia) si všíma tvaroslovie a čiastočne hláskoslovie, v druhej českú skladbu (De syntaxi). Doplnkom gramatiky s aplikáciou jej pravidiel v praxi je jeho preklad žalmov: Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských nově uvedeni a vydáni. V úvode Gramatiky sú zaujímavé jeho slová, že hoci je sám slovenského pôvodu, nerobí mu ťažkosti písať gramatiku českého jazyka, lebo je to preňho ľahšie a prirodzenejšie, ako keď Nemci alebo Taliani píšu latinskú, či grécku gramatiku. Svojim krajanom Slovákom vyčítal, že sa nestarajú o svoju reč a nezdokonaľujú ju. Vyzval ich k úcte k materinskému jazyku. Benediktovu Gramatiku vysoko hodnotili aj neskorší českí jazykovedci vrátane Josefa Jungmanna, o tristo rokov neskôr.
Pre rozvoj prírodných vied má význam aj Benediktova učebnica aritmetiky (Elementa arithmeticae, 1602).
Ako pedagóg sa usiloval o zlepšenie vyučovania (Penitioris scholae struktura, 1607 – Sústava nižššej školy). Vychádzal z požiadaviek vývinovej psychológie, staval sa za to, aby sa spájala teória s praxou a zásadne sa postupovalo od známeho k neznámemu. Zdôrazňoval potrebu vyučovania v materinskom jazyku.
Vydal aj Reč nápravnú (Oratio theraupetica, 1613). Tu vyslovil pozoruhodné názory na reformu Karlovej univerzity. Správne odhalil príčiny jej úpadku. Želal si, aby učiteľské miesta dostali usilovní študenti, ktorí robia načas skúšky. Benedikt učiteľom i študentom vyčítal nedisciplinovanosť, žiadal zverejniť presný rozvrh prednášok. Poukázal aj na chudobu profesorov a študentov. Sám predchádzal príkladom, keď venoval Karlovej univerzite veľkú časť svojho majetku. Žiadal určiť presné platy profesorom, zriadiť a opravovať študentské kolégiá. Financie navrhoval získať od šľachty. Benedikt mal živý záujem o zlepšenie vyučovania matematiky na mestských školách. Nečudo, že jeho dielo si všímajú aj súčasní bádatelia.
DJ
