Takmer 85 % druhov včiel hniezdi v zemi, ale len málo sa vie o tom, ako si hniezdo stavajú a upravujú. Entomológovia musia buď hniezda ručne vykopávať, alebo priniesť divé včely do laboratória a pozorovať vývoj hniezda v pôde medzi dvoma sklami, čo však neposkytuje realistický obraz.
Philippe Tschanz z ETH Zürich použil na výskum hniezd dvoch druhov včiel medicínsky počítačový tomograf. Hodvábnica jarná (Colletes cunicularius) je samotársky druh; každá samička si postaví hniezdo, sama zbiera peľ a kladie vajíčka, než ho opustí. Lasioglossum malachurum žije komunitne, takže kolónia postupne rozširuje svoje hniezdo. Vedci pomocou plastových rúr opakovane vyberali zo zeme 14 hniezd a po skenovaní na CT ich vracali na miesto. Samotárska C. cunicularius mala jednoduché vertikálne hniezdo, zatiaľ čo hniezda L. malachurum boli zložitejšie.
Včely majú určite významný vplyv na štruktúru pôdy, objasňuje Ph. Tschanz. Larválne komôrky široké až jeden centimeter môžu byť odolnejšie ako iné otvory v pôde, vytvorené napríklad koreňmi alebo červami. Väčšina druhov včiel totiž vystiela larválne komôrky listami alebo okvetnými lístkami či sekrétmi, aby boli vodotesné. Výskum pomocou CT môže vedcom pomôcť zistiť viac o tom, ako včely prispievajú k zdravej pôde, a nájsť spôsoby, ako tieto ohrozené tvory chrániť.
Zo stránky Science spracovala BP
