Pri príležitosti 17. ročníka Týždňa vedy a techniky, ako aj 25. výročia vzniku časopisu Quark, poskytol nášmu časopisu rozhovor minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling.
Čo pre vás znamená pojem veda?
Už dieťa, hoci nevie, čo veda znamená, stále niečo skúma. V podstate od malička sme vedcami, pretože nasávame informácie. Tu je počiatok vzťahu k veľkej, skutočnej vede. A čo pre mňa znamená veda? Už spôsob, akým vzniká tento rozhovor, je dôsledok vedy – kontaktovanie sa cez mail, nahrávanie rozhovoru, fotografovanie… V širokom ponímaní teda veda znamená skúmanie vecí a realizáciu poznatkov, čo spolu v konečnom dôsledku posúva ľudstvo vpred. Ako nevedec by som povedal, že veda je to, čo zažívame každý deň.
Aký máte vzťah k vede? Ktorý vedný odbor je váš obľúbený a kto je váš obľúbený vedec?
Bez akýchkoľvek postranných úmyslov či promovania môjho štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa môj obľúbený slovenský vedec je práve on. Vyštudoval fyziku a všeobecné lekárstvo. Okrem viacerých domácich a zahraničných ocenení získal aj ako jeden z najmladších vedcov prestížny grant Európskej komisie Marie Curie-IEF. Je dôkazom toho, že aj mladí slovenskí vedci dosahujú vysoké kvality a môžu byť úspešní. Aj vďaka nim žijeme komfortnejší život.
Mgr. Branislav Gröhling v roku 1992 absolvoval štúdium na Strednej priemyselnej škole obuvníckej v Partizánskom, v roku 2009 ukončil štúdium práva na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Ako podnikateľ sa začal venovať strednému odbornému školstvu s cieľom zvýšiť motiváciu žiakov a ich pripravenosť pre potreby trhu práce. Založil občianske združenie Podporme remeslá, ktoré začalo v roku 2006 realizovať projekt vzdelávania Education, ako aj ďalšie projekty na rozvoj stredoškolského vzdelávania. V roku 2016 sa stal poslancom Národnej rady SR. Okrem iného bol členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Od roku 2017 pôsobil ako poradca predsedu Bratislavského samosprávneho kraja pre oblasť školstva, kde zaviedol viaceré zmeny zamerané na modernizáciu vzdelávania a motivačné odmeňovanie učiteľov stredných škôl. Do funkcie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR bol menovaný 21. marca 2020.
Máte aj svojho obľúbeného svetového vedca?
Jednoznačne je to Stephen Hawking. Po prvom počutí jeho myšlienok si človek myslí: Kam uletel tento človek? No na druhý deň o tom začnete reálnejšie uvažovať a jeho myšlienky vás začnú posúvať dopredu.
Naznačili ste, že vzťah k vede sa začína už v detstve, v školách sa môže prehĺbiť. Kvalitné vzdelanie by malo podporovať kritické myslenie, zvyšovať dôveru vo vedcov a ich výsledky, čím by sa znižovala pravdepodobnosť, že ľudia budú veriť dezinformáciám a konšpiračným teóriám.
Pripravujeme zmeny v štátnych vzdelávacích programoch. V nich zvýrazníme potrebu vzdelávať žiakov k schopnosti samostatne myslieť a konať na základe vedomostí a údajov. Súbežne s tým pripravíme vzdelávacie programy pre učiteľov, v ktorých im pomôžeme nadobudnúť zručnosti na zvládnutie týchto nových úloh. Nechceme to robiť skratkovito – nechceme, aby učitelia predpisovali žiakom, komu majú veriť a komu nie. Nestačí im predpísať sadu vedomostí, ktoré majú nekriticky prijať od svojich učiteľov. Žiaci musia byť sami schopní zistiť, ktoré informácie a zdroje informácií sú spoľahlivé a ktoré nie. Učitelia im nemajú odovzdať sumu výsledkov vedeckého poznania, ale majú ich naučiť rozpoznať vedecké myslenie od nevedeckého. Už teraz máme dobré príklady, ako sa to dá robiť, a budeme sa usilovať, aby sa tieto príklady dobrej praxe šírili ďalej.
Akým spôsobom chce ministerstvo školstva pomáhať vzdelávacím inštitúciám v tomto smere?
Do vyučovacieho procesu chceme zaviesť také formy a metódy vyučovania, ktoré budú podnecovať žiakov k objavnosti, k zvedavosti, experimentovaniu, riešeniu hypotéz cez praktické skúsenosti na hodinách prírodných vied. Na Slovensku máme veľké množstvo učiteľov, ktorí vhodne kombinujú experiment s výkladom, bádateľskú činnosť s vyvodzovaním záverov, a tým motivujú žiakov, aby poznatky neprijímali prvoplánovo bez overenia si zdrojov. Zároveň si uvedomujeme, že k zlepšeniu vyučovania prispieva aj vybavenie odborných učební pomôckami hodnými 21. storočia. Školy treba zmodernizovať vo všetkých smeroch, a to sa týka zmodernizovania a skvalitnenia školského prostredia ako takého.
V čom budú spočívať reformy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania?
V oblasti vedy a výskumu ministerstvo rozpracovalo programové vyhlásenie vlády do detailnejšieho reformného plánu, ktorý predstavil štátny tajomník Ľ. Paulis v septembri. Medzi hlavné súčasti reformy patrí napríklad reforma posudzovania projektov tak, aby bolo objektívnejšie a transparentnejšie. Chceme zaviesť viackolové hodnotenie projektov, osloviť aj zahraničných hodnotiteľov či využiť systém panelového hodnotenia. Vedci sa určite potešia aj plánovaným novým nástrojom financovania. Chystáme odštartovanie automatického financovania podľa výstupov, financovanie udržateľnosti vedeckovýskumnej infraštruktúry a dofinancovanie európskych projektov.
Baštou slovenskej vedy je Slovenská akadémia vied. Aj tu sa chystajú nejaké zmeny?
Áno, mala by sa transformovať na verejné výskumné inštitúcie, ktoré budú môcť nakladať so svojím duševným vlastníctvom, a tak sa zlepšia ich možnosti vstupovať do partnerstiev s vysokými školami a súkromnými podnikmi. A pozrieme sa aj na samotné hodnotenie tvorivej činnosti. Nastavujeme podmienky na pravidelné hodnotenia kvality podľa medzinárodných štandardov.
O kvalite nášho vzdelávacieho procesu sa vedú dlhodobo rôzne polemiky. Mnohí uznávajú, že je určite čo zlepšovať. Ale je naozaj kvalita taká nízka?
Záleží od toho, s kým sa porovnávame a čo je meradlom kvality. Vzhľadom na objem prostriedkov investovaných do vzdelávania nestojíme v medzinárodnom porovnaní až tak zle. Sú krajiny, ktoré dosahujú porovnateľné výsledky s oveľa väčším rozpočtom. Z hľadiska dosiahnutých výsledkov samotných je to však naozaj horšie – napríklad v meraniach PISA máme čoraz menej žiakov so špičkovými výsledkami a čoraz viac žiakov s veľmi slabými výsledkami. Preto požiadavka na vyššiu efektivitu vzdelávacieho procesu je určite namieste. Spomínané zmeny v školskom kurikule a s tým súvisiaca podpora profesijného rastu učiteľov majú za cieľ zlepšenie vzdelávacích výsledkov našich žiakov. Ale napriek kritickým pripomienkam ku kvalite výsledkov vzdelávania je nutné povedať, že okrem skupiny žiakov, ktorí dosahujú veľmi slabé výsledky, máme na Slovensku množstvo veľmi úspešných žiakov, ktorí pod vedením svojich učiteľov dosahujú výborné výsledky nielen v štúdiu, ale aj na rôznych súťažiach medzinárodného formátu.
Odchod absolventov do zahraničia a ich často úspešné uplatnenie naznačujú, že mnohí absolventi sú aj na Slovensku pripravení vynikajúco…
Ukazuje to na rôznorodosť nášho systému a na to, že nie je dobré zovšeobecňovať. Určite je čo zlepšovať – materiálno-technické vybavenie škôl, podporné služby pre žiakov a študentov, aby sa znížila závislosť ich úspechu v škole od sociálnej situácie ich rodičov. Rovnako na vysokých školách máme pracoviská, ktoré sú aktívne zapojené do medzinárodného výskumu a ich absolventi sa uplatnia na najlepších akademických pracoviskách vo svete, ale máme aj pracoviská, kde je možné pridať. Pre nás je dôležité, aby sa vysoké školy stali atraktívnym prostredím nielen pre našich občanov, ale aj pre zahraničie, a následne aby absolventi našich vysokých škôl našli atraktívne uplatnenie na Slovensku v nových, inovatívnych a kreatívnych povolaniach.
V súčasnosti panuje názor, že spoločenskovedné odbory sú v spoločnosti nedoceňované. Aj v týchto odboroch však naši vedci dosahujú výborné, so zahraničím porovnateľné výsledky. Ako sa dá zvýšiť kredit týchto vedných odborov?
Na Slovensku je dlhodobá tradícia rozvoja humanitných a spoločenskovedných disciplín. Áno, kvalita výstupov a výsledkov vedcov z týchto odborov skutočne dosahuje porovnateľné výsledky so zahraničím. Aj tieto oblasti však môžu zaznamenať výrazný kvalitatívny posun, dokonca ešte jednoduchšie ako v prípade technických vied, pretože sú menej nákladné na priestorovú a technickú infraštruktúru aj prevádzkové náklady. Pritom práve tieto oblasti môžu poskytnúť výstupy priamo uplatniteľné v praxi. Napríklad ekonomické analýzy a modely, monitorovanie rôznych trendov v spoločnosti a celospoločenských problémov a návrhy ich riešení.
Ozývajú sa výzvy, aby mladí ľudia išli študovať technické vedné odbory. Sú to však práve absolventi týchto vedných odborov, ktorí spolu s mladými lekármi odchádzajú do zahraničia. Myslíte si, že za týmito odchodmi je len finančná stránka?
Lekári, a celkovo zdravotnícki zamestnanci, sú špecifická kategória, ich príprava je nákladná a vo viacerých štátoch ich je nedostatok. Takže pokiaľ nenájdu vyhovujúce podmienky na zamestnanie doma, tak za istých podmienok môžu dať prednosť práci v zahraničí. Preto je dôležité, aby sme zlepšovali podmienky a atraktivitu zamestnania na Slovensku. Ale to sa týka aj ostatných odborov. Ak absolvent techniky bude mať zaujímavú, dobre platenú prácu na Slovensku, dôvody, aby sa zamestnal v zahraničí, sú malé, na čom v konečnom dôsledku všetci získame.
V predbežnom programe reforiem je aj bod, v ktorom sa navrhuje vypracovať stratégiu popularizácie vedy a techniky na Slovensku na roky 2021 – 2027. Rok 2021 sa však rýchlo blíži. Čo si predstaviť pod systematickým prístupom a ktoré sú podľa vás významné popularizačné podujatia, ktoré by ministerstvo chcelo podporovať?
Stratégia popularizácie vedy a techniky na Slovensku na roky 2021 – 2027 systematicky rieši ako zlepšiť popularizáciu vedy a jej vnímanie spoločnosťou vrátane príslušných nástrojov, akými sú poskytovanie takzvaných popularizačných minigrantov. To je zjednodušené, ale transparentné a dôsledne posudzované udeľovanie finančných príspevkov na realizáciu popularizačných aktivít na celom Slovensku. Takáto schéma doteraz na Slovensku chýbala a môže byť významným impulzom k rozvoju popularizačných aktivít. Naším cieľom je naďalej podporovať a robiť viac popularizačných podujatí. Veľmi dobrým príkladom je Týždeň vedy a techniky a jeho sprievodné podujatia.
Teraz v novembri bude už 17. ročník Týždňa vedy a techniky na Slovensku, tento rok sa bude kvôli súčasnej epidemiologickej situácii realizovať online. Cieľom tohto týždňa je zlepšiť vnímanie vedy a techniky v povedomí celej spoločnosti, vzbudiť záujem mladých o štúdium vedeckých a technických disciplín, informovať verejnosť o poznatkoch vedy a techniky a o nutnosti ich podpory. Aký je váš názor na tento spôsob popularizácie vedy?
Práve Týždeň vedy a techniky, ale aj ďalšie podujatia tohto druhu, sú jedným z kľúčových spôsobov ako priblížiť vedu ľuďom. Stretnúť vedca, pozrieť sa do laboratórií, dotknúť sa exponátu či vypočuť si zaujímavú prednášku je pre mnohých ľudí výnimočný zážitok. Touto cestou sa veda priblíži ľuďom, stáva sa pre nich reálnejšou. Samozrejme, veľmi dôležité je aj overovanie si údajov a informácií. V súčasných internetových časoch a časoch sociálnych sietí máme informácie okamžite, ale, žiaľ, nie všetky sú spoľahlivé. Preto je dôležité poznávanie prostredníctvom čítania overených vedeckých či popularizačných článkov, pozeranie náučných filmov a podobne. Priamy kontakt je však osobnejší a možno práve preto údernejší. Tento rok je však taký, aký je, a dotklo sa to aj tohto podujatia. Verím, že všetci nadšenci si budú môcť tohtoročný výpadok plnohodnotne vynahradiť o rok. A možno aj so známymi, ktorí na takéto podujatia doteraz nechodili.
Časopis Quark oslavuje tento rok už 25 rokov od svojho vzniku. Čo by ste mu zapriali do ďalších rokov existencie?
Určite by som Quarku zaželal takých čitateľov, ako som ja…
To znamená…?
Keď sa k nemu dostanete, tak mu zostanete verní.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto MŠVVaŠ SR
