Veda na dosah už aj v podcastoch

Ako vie zeleň ochladiť horúce mestá? Ako vznikla slnečná sústava a koľko stojí meteorit? Ako funguje ekologický zázrak na čistenie vody? Aké ochorenia prenášajú komáre na Slovensku? Odpovede na tieto a ďalšie zaujímavé otázky môžete nájsť v podcastoch Veda na dosah.

Vedci sa usilujú posúvať poznanie dopredu, ale aj spoločnosť musí byť pripravená prijať výsledky základného výskumu, povedal RNDr. Peter Skyba, DrSc., počas júlovej prednášky Veda v CENTRE. Aj to je dôvod, prečo treba verejnosti prinášať poznatky o práci a objavoch vedcov. Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) sprevádzkovalo Podcast Veda na dosah, v ktorom sa moderátorka rozpráva so slovenskými vedcami a vedkyňami o ich výskume a s ním spojených aktuálnych témach. Cieľom je ukázať laickej verejnosti všetkých vekových kategórií, že veda nie je odtrhnutá od života bežných ľudí, ale práve naopak, je s ním bezprostredne spojená. Je to práve veda, ktorá ovplyvňuje jeho kvalitu aj v tých najobyčajnejších každodenných situáciách. Veda nie je nepochopiteľná ani strašidelná, no niekedy ju musíme preložiť do ľudskej reči. Keď veciam porozumieme, zrazu sa stanú jednoduchými. Nový diel podcastov Veda na dosah vychádza každú druhú stredu v mesiaci. Môžete ich počúvať na siedmich streamovacích platformách vrátane Spotify či Apple Podcasts. Nájdete ich aj na YouTube kanáli CVTI SR. Podcasty sa venujú rôznym témam a každý si môže nájsť tú svoju. Novinky môžete sledovať aj na stránkach vedanadosah.sk a facebook.com/vedanadosah.

Prichádza doba rozbíjania betónu, budúcnosť miest je zelená

Mestá sú čoraz horúcejšie a suchšie. Ako to zmeniť? Krajinný architekt Attila Tóth v podcaste Veda na dosah hovorí o zelenej infraštruktúre, ktorá dokáže do miest vrátiť vlahu a tieň. Problémy spojené so stúpajúcimi teplotami a vysychaním miest nám môže výrazne pomôcť riešiť zeleň. Tá síce bola súčasťou ľudských osídlení od začiatku ich vzniku, no v istom momente výrazne ustúpila rozsiahlej urbanizácii. Nedostatok prírody v mestách negatívne ovplyvňuje naše životy vo všetkých aspektoch vrátane psychiky. Betónu máme v mestách priveľa a v mnohých prípadoch zbytočne. Vyspelé ekologicky uvažujúce krajiny začínajú rozbúravať spevnené nepriepustné povrchy a nahrádzať ich priepustnými, čo sa dá uplatniť aj pri zachovaní komunikácií. Viac o problematike zelene v mestách a budovaní zelenej infraštruktúry sa dozviete v podcaste s Attilom Tóthom.

Ing. Attila Tóth, PhD., je krajinný architekt a krajinný plánovač. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Jeho vedeckovýskumné zameranie je plánovanie a tvorba zelenej infraštruktúry v mestách, obciach a krajine. Túto problematiku skúmal v roku 2019 na Pôdohospodárskej univerzite BOKU vo Viedni a v roku 2018 na Technickej univerzite RWTH v Aachene. Je laureátom Ceny za vedu a techniku 2019, ocenenia Green Talents Award 2017 a dvojnásobný nositeľ ceny Európskej rady škôl krajinnej architektúry.

Ako vznikla slnečná sústava a koľko stojí meteorit?

Meteority v sebe nesú vzácne informácie, vďaka ktorým vedci skladajú obraz o vzniku našej slnečnej sústavy. Objekty, ktoré letia vesmírom, sú pre vedcov studnicou poznania, niektoré však môžu pre našu planétu predstavovať hrozbu. Astronómovia ich preto pozorne sledujú a vymýšľajú spôsob, ako prípadnú katastrofu odvrátiť. Napríklad rozbiť asteroid vôbec nie je ľahké. Väčšinou nejde o kompaktné telesá, ale gravitačné zlepence viacerých objektov, ktoré by sa po výbuchu spôsobenom napríklad strelou zo Zeme opäť spojili. Vedci v súčasnosti hovoria o rôznych možnostiach ich zničenia, no ešte majú pred sebou veľa skúmania. Astronóm Juraj Tóth nám v rozhovore okrem iného prezradil, akú má meteorit finančnú hodnotu, ale aj to, či nás nejaký ohrozuje, a ako veľmi sa máme báť, že sa tak stane v budúcnosti.

Doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD., vyštudoval astronómiu a astrofyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) v Bratislave. Následne bol prijatý na Astronomicko-geofyzikálne observatórium FMFI UK v Modre a neskôr prešiel na pozíciu vedeckého pracovníka Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie UK so zameraním na malé telesá slnečnej sústavy, špeciálne meteory. Viedol aj expedície pri hľadaní meteoritov na Slovensku a rozvíja nový pozorovací program v oblasti celooblohových videopozorovaní meteorov. Na univerzite prednáša úvod do astronómie, kozmický výskum planét, planetárnu kozmogóniu, dejiny astronómie a astronómiu pre učiteľské kombinácie a na Univerzite tretieho veku UK. Venuje sa aj popularizácii astronómie.

Železany – ekologický zázrak na čistenie vody

Železany sú chemické látky so špecifickými vlastnosťami, ktoré umožňujú ekologické riešenie pre znečistené vodné zdroje. V podstate len prírode vrátime to, čo sme si od nej požičali, vysvetľuje Inovátor roka 2019 Ján Híveš. Na čistenie vody sa v súčasnosti využíva napríklad chlorácia. Nevýhodou terajších postupov je však to, že kvôli nim vznikajú často ešte horšie medziprodukty než mikropolutanty, proti ktorým majú pomáhať. V podcaste sa dozviete, prečo je príprava železanov náročná, na čo všetko ich možno použiť, ako vedci počas výskumu prišli na najdôležitejšiu vec omylom, aj to, aký potenciál majú železany vo vývoji batérií.

Prof. Ing. Ján Híveš, PhD., je riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje zefektívneniu výroby železanov, vďaka ktorým je možné ničiť škodlivé látky v životnom prostredí. Je odborným garantom vedeckých projektov týkajúcich sa oblasti taveninových systémov pre aplikácie a chemické procesy v extrémnych podmienkach, dekontaminácie nebezpečných látok pomocou ekologických oxidantov, prípravy výskumných centier pre nové materiály, prípravy funkčných povrchových materiálov, ako aj inovácií v technológii výroby hliníka.

Aké choroby prenášajú komáre na Slovensku?

Väčšina ľudí sa usiluje komárom vyhýbať, ale vedkyňa Viktória Čabanová by ich chcela mať doma ako svojich domácich miláčikov. Vysvetlila, že aj ony majú v prírode nejaký význam a pod lupou sú krásne. Na Slovensku máme asi 60 druhov komárov. Najbežnejším ochorením, ktoré šíria na území Slovenska, je západonílsky vírus. V podcaste sme sa mladej vedkyne pýtali, ako sa tento vírus prejavuje u človeka, aké ďalšie choroby môžu komáre na našom území prenášať, či naozaj preferujú niektoré krvné skupiny alebo čo ich najúčinnejšie odpudzuje.

RNDr. Viktória Čabanová, PhD., je mladá vedecká pracovníčka vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje ochoreniam, ktoré prenášajú komáre, najmä západonílskemu vírusu. Spolupracovala na viacerých národných a zahraničných projektoch. Aktuálne pracuje na projekte COST, v ktorom sa zameriava na monitoring inváznych komárov z rodu Aedes v Európe.

Lenka Dudlák Sidorová, foto NCP VaT, Pixabay, iStock