V novembri tohto roku získalo osem výnimočných slovenských osobností a jeden vedecko-technický tím za ich prácu na poli vedy a výskumu ocenenia Cena za vedu a techniku. O prepájaní umeleckého sklárstva s modernými technológiami a tohtoročných oceneniach pre laureátov sme sa rozprávali s umeleckým sklárom a dizajnérom Achilleom Sdoukosom.
Čomu sa venujete vo svojom ateliéri?
V ateliéri sa venujeme predovšetkým práci so sklom. Neustále tvoríme nové veci a skúšame nové technológie. Zameriavame sa napríklad na interiérové a exteriérové podsvietené steny s rozmermi až 10 × 10 metrov, ktorých výroba trvá približne pol roka.
Čím sa pri tvorbe inšpirujete?
V mojej tvorbe je bohato zastúpená grécka mytológia, bájne postavy a príbehy, udalosti z histórie. No inšpiruje ma aj svet okolo mňa, príroda či technológie, všetko, čo je nové. Pomáha mi každý jeden rozhovor s ľuďmi. Tí mi často nevedomky poskytnú nápad, z ktorého môže byť už o mesiac nové dielo. Za dôležité považujem cestovanie a poznávanie sveta, rôznych kultúr či architektúry.
Mgr. art. Achilleas Sdoukos študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri sklárskeho výtvarníctva u akad. sochára Viktora Oravca a sochu, objekt a inštaláciu u doc. akad. sochára Jána Hoffstädtera. Vo svojich dielach sa inšpiruje gréckou mytológiou, prírodou, technológiami aj hudbou. Jeho najčastejšie používaným materiálom je sklo, často v kombinácii s farebnými pigmentmi a zlatom. Je autorom diel, ktoré získali tohtoroční laureáti Ceny za vedu a techniku.
Prečo pracujete práve so sklom?
Prešiel som rôznymi technikami, ako sú maľba, grafika, a najmä trojrozmerné disciplíny – vyskúšal som keramiku, modelovanie rôznych reliéfov, búst, dizajn a tvarovanie dreva. Napokon som našiel niečo, čo ostatné materiály nemali – a to je priehľadnosť skla a priepustnosť svetla cez tento materiál.
Aké sklo v práci používate?
Sklo je veľmi krehký a chúlostivý materiál pri spracovaní. Je potrebné narábať s ním opatrne. Môže popraskať pri rýchlom nábehu teploty, preto ho treba pomaly nahrievať a pomaly ochladzovať, čím sa vyhneme vnútornému napätiu skla, ktoré by mohlo dielo časom znehodnotiť.
Čím sa líši sklo, s ktorým pracujete, od bežného skla, ktoré poznáme?
Sklo, s ktorým pracujem, je odolnejšie. Po vysokoteplotných výpaloch pri teplotách od 650 do 850 °C sa vlastnosti skla menia a materiál je pevnejší ako predtým. Teplota tavenia vplýva na to, či sklo tečie, alebo sa iba jemne ohýba. Výsledok ovplyvňuje aj to, ako sa nastaví krivka zahrievania, teda či teplota rýchlo stúpa, alebo pomaly klesá. Dôležitá je tiež kombinácia materiálov, ktoré musia byť kompatibilné. Nemenej dôležité sú dizajn, tvar či hrúbka diela ovplyvňujúce výsledný produkt.
Akým spôsobom pracujete?
Často robíme v ateliéri úplne nové veci, ktoré musíme najprv vzorovať, robiť prototypy. Ide o tvorivý výrobný proces, počas ktorého zisťujeme, ako spolu materiály reagujú. V mnohých prípadoch nám nekoreluje predchádzajúca teplotná krivka a kombinácia materiálov použitých predtým v inom rozmere a pomere sa správa úplne inak.
S ktorými ďalšími materiálmi sklo kombinujete?
Počas teplej fázy procesu, ešte za tekutého stavu pred výpalom, sa aplikujú do skla drahé kovy ako zlato, platina, bronz a meď, ale aj sklárske farby, listre, pigmenty, prášky, drvené sklo alebo sľuda. Výsledkom je neopakovateľné prelínanie farieb, v dôsledku čoho sa sklo stáva akoby kovovou hmotou už pri prvom pohľade. V postprocese používame kovové rámy, prírodné materiály ako masívne drevo, kamene, ónyxy, žuly, mramory, ktorými dopĺňame samotné diela.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto Betty Burianová
Rozhovory s tohtoročnými laureátmi ocenenia Cena za vedu a techniku nájdete na www.vedanadosah.sk.
