Lietanie vo formácii V
Nevyhnutný aspekt pri lietaní je tvorba vzdušných vírov.
Let je možný vďaka tomu, že pod krídlami je väčší tlak ako nad nimi. Vzduch spod krídel sa snaží dostať nad ne, obtiecť ich, čo vyvolá vírové prúdenie, ktoré sa tiahne za krídlami.
Čo to však znamená v prípade vtákov, ktoré letia v kŕdľoch? Prvý, čelný vták mávne krídlami a vzduch potlačí smerom dole. Ten sa však stočí a začne stúpať. Kde presne? Kúsok za vtákom, aj naľavo (z ľavého krídla), aj napravo (z pravého krídla). A presne tam si svoje miesto nájdu dva ďalšie vtáky – zachytávajú stúpajúce prúdenie. Aj ony mávajú krídlami a tvoria víry, za nimi tak vznikne tretí rad, za ním štvrtý a tak ďalej.
Prečo sú v každom rade len dva vtáky? Napríklad v treťom rade by sa zmestil aj ďalší, a to v strede, kde by zachytával vzostupné prúdy od oboch vtákov z druhého radu.
Dôvody sú dva. Po prvé, zachytil by klesajúci prúd od vtáka z prvého radu. Po druhé, manéver si vyžaduje istú synchronizáciu. Pri formácii V sa stačí sústrediť len na jedného vtáka pred sebou, pri väčšom počte by vo formácii vznikal chaos.
Mimochodom, ako to vlastne vieme? Výskumníci pomáhali ibisom skalným (Geronticus eremita), ktoré boli vychované v zajatí, a preto nebolo jasné, či budú vedieť správne migrovať. Sprievod im robilo ultraľahké lietadlo, ktoré vtáky v prípade potreby smerovalo. Okrem toho vedci vtáky vybavili malým počítačom na sledovanie ich srdcového tepu, frekvencie mávania krídel a polohy. Analýza ukázala, že keď vták zaujal správnu pozíciu a správne sa zosynchronizoval, jeho tep klesol. To potvrdilo, že mu to uľahčilo let. Podľa odhadov tak vtáky ušetria asi 20 – 30 % energie.
Námraza bez mrazu
Samuel Kováčik, Juraj Tekel
Foto Pixabay, Ridley
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
