Veľa ľudí považuje očité svedectvo za najvyššiu formu dôkazu. Videl som to, preto to musí byť pravda. Optické ilúzie, ako tá na obrázku, sú nielen zábavkou, ale ponúkajú aj cenné ponaučenie.
Koľko vidíte kruhov na obrázku? Takmer všetci povedia a svedčili by, že nula – na obrázku sú predsa štvorce. V skutočnosti je tam kruhov šestnásť. Ak neveríte, pozrite sa do jedného z rohov a postupne sa zrakom pohybujte do stredu.
Možno vás optická ilúzia neoklamala a kruhy ste videli hneď, väčšina však nie. Keď už kruhy raz uvidíte, je pomerne ťažké ich nevidieť. Ako je to možné?
Mozog je fascinujúci orgán, no nie je to dokonalý prístroj, do ktorého vchádzajú informácie a vychádzajú z neho správne odpovede či interpretácie. Mozog si na základe predchádzajúcich skúseností škatuľkuje koncepty a objekty. Pomocou nich potom triedi prichádzajúce informácie na vzory, v ktorých sa usiluje nachádzať zmysel, a na šumy, ktoré ignoruje.
Tento proces má aj svoje chyby. Ak poznáte detskú hračku, kde treba do kruhového otvoru vložiť okrúhly diel a do štvorcového zasa štvorec, tak viete, že keď sa dieťa veľmi usiluje, niekedy pretlačí kruh štvorcom či naopak – najmä ak je hračka z gumy.
Mozog občas robí niečo podobné. Ak niekde očakáva štvorec, tak ho tlačí do štvorcového otvoru, aj keď je to kruh. Informácie sú predsa tvárne. Keď však raz mozog zistí, že ide naozaj o kruh, zapamätá si to a v budúcnosti ho tak spozná oveľa ľahšie. Nie vždy to však platí stopercentne – niektoré ilúzie majú základy veľmi hlboko zakorenené.
Tento princíp sa nevzťahuje len na optické ilúzie, ale na všetky podnety, ktoré prijímame. To, ako vnímame veci či ľudí okolo seba, závisí od našich skúseností a to, čo vnímame, nemusí byť také reálne, ako sa zdá – mozog je totiž veľký domýšľavec!
Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
