Nové čipy majú sledovať, ako sa v tele mení cukrová zložka na povrchu bielkovín. Tieto „sladké zmeny“ majú často horkú príchuť, keďže sprevádzajú patologické zmeny v organizme ako napríklad nádorové ochorenia.
Vedecké tímy sa pod vedením Ing. Jaroslava Katrlíka, PhD. z Chemického ústavu SAV zameriavajú na vývoj nových biočipov a biosenzorov, ktoré zmeny v cukrovej štruktúre detegujú. V rámci projektu BIOGLYCO sa venujú zmenám pri rakovine hrubého čreva, prostaty a momentálne začínajú skúmať tento jav aj pri rakovine prsníka.
„Detekcia zmien v štruktúre cukrov má veľký význam pri výskume samotného ochorenia a jeho diagnostike či terapii. Okrem rakoviny sa tento jav spája aj s autoimunitnými ochoreniami, cukrovkou či Alzheimerovou chorobou,“ hovorí zodpovedný riešiteľ projektu BIOGLYCO Jaroslav Katrlík. Najväčšou výzvou je pre vedcov momentálne správne nastaviť citlivosť biočipov. Mnohé z proteínov, ktoré sledujú, majú totiž vo vzorkách od pacientov príliš nízku koncentráciu.
Sledovanie zmien pomocou biočipov môže podľa vedcov pomôcť aj pri prognóze ochorenia, keďže nesignalizujú len prítomnosť choroby, ale aj jej štádium. Informácie z biočipu môžu tiež pomôcť včas zistiť, či aktuálna liečba pacientovi zabrala, alebo sa jeho stav zhoršuje.
Vedci majú v rámci výskumu rozbehnutú spoluprácu s klinickým pracoviskom v srbskom Belehrade a rozbiehajú aj spoluprácu s fakultnou nemocnicou na Slovensku. „Každú takúto spoluprácu si veľmi vážime,“ hovorí Jaroslav Katrlík. „Klinické pracoviská nám dodávajú vzorky a s lekármi vieme konzultovať naše zistenia či porovnať ich s aktuálnym stavom pacienta. Pre lekárov ide o prácu navyše, spoločne však veríme, že je užitočná pre všetkých.“ vysvetľuje vedec.
Na projekte BIOGLYCO sa okrem Chemického ústavu SAV, ktorý je hlavným riešiteľom, podieľa aj Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV a Ústav polymérov SAV.
