Tím biológov z Harvardovej univerzity v spolupráci s kolegami z Inštitútu Maxa Plancka pre biologickú inteligenciu a ďalších univerzít zrekonštruoval genóm vyhynutého druhu nelietavého vtáka známeho ako moa malý (Anomalopteryx didiformis). Vedci sekvenovali DNA z fosílnej kosti nájdenej na Južnom ostrove, väčšom a južnejšom z dvoch hlavných ostrovov Nového Zélandu.
Moa malý, ktorý bol kedysi jedným z najväčších vtákov na svete (veľký asi ako súčasný moriak), vyhynul krátko po príchode ľudí na Nový Zéland. Vtákom moa úplne chýbali krídla. Pôvodne mali gény potrebné na rast krídel, no postupom času zmutovali a stali sa z nich nelietavé suchozemské tvory. Fosília analyzovaná výskumným tímom pochádza z vtáka, ktorý bol jedným z deviatich vyhynutých nelietavých druhov na Novom Zélande. Vedci v časopise Science Advances uviedli, že sa im podarilo obnoviť úplný mitochondriálny genóm samčieho jadrového genómu moa.
Podľa výskumníkov boli tieto vtáky schopné vidieť v ultrafialovom spektre, čo im pomáhalo zachytiť skrývajúcu sa korisť. Mali tiež to, čo vedci opisujú ako citlivosť na horké jedlá – črtu spoločnú so súčasnými vtákmi. Pravdepodobná populácia dosahovala až 240-tisíc jedincov. Moa sa od svojich najbližších príbuzných odchýlil približne pred 70 miliónmi rokov.
Zo stránky Phys.org spracovala BP
