Balkón býva často trochu prehliadaným a podceňovaným architektonickým prvkom. Jeho úloha však vonkoncom nie je len dekoračná. Môže plniť aj oveľa dôležitejšie funkcie.
Ľudia potrebujú aj v časoch internetu a virtuálnej reality živý kontakt a balkón je práve tá časť stavby, ktorá je schopná sprostredkovať ho. Spája našu túžbu po súkromí s otvorenosťou k bezprostrednému okoliu a svetu.
Všetko bude v poriadku
Po prepuknutí pandémie koronavírusu začalo Taliansko ako prvé v Európe obmedzovať pohyb a stretávanie sa ľudí. Lockdown zaviedli najprv 21. februára 2020 v Lombardsku a v marci sa už v karanténe ocitla celá krajina. Uprostred krízy začali práve v severnom Taliansku obyvatelia pod heslom andrà tutto bene (všetko bude v poriadku) usporadúvať impromptu koncerty na svojich balkónoch ponad stíchnuté dvory a ulice. Cez sociálne siete sa aktivita šírila ďalej a na balkóny čoskoro vychádzali ľudia v Indii, Španielsku, Nemecku či USA, aby spoločne spievali a hrali, alebo hoci trúbili na mušle a vyjadrovali svoju odolnosť a solidaritu so zdravotníkmi.
Balkónové koncerty nepomáhali iba udržať pocit spolupatričnosti. Pomohli aj obnoviť zmysel staviteľského prvku. Balkóny boli vždy navrhované tak, aby zaujali a inšpirovali masy. V čase pandémie však nadobudli nový význam, uviedla v apríli 2020 britská BBC. V čase globálneho zajatia sa čoraz viac diskutuje o využití a význame balkóna v stavebnom dizajne, na čo sme už takmer zabudli, napísal v roku 2021 poľský internetový magazín Architektura & Biznes. Technicky je balkón plocha so stenou alebo mriežkami okolo nej, pripojená k vonkajšej stene budovy na vyššom poschodí, ako uvádza Cambridgeský slovník. Z ľudského hľadiska balkóny pôsobia ako liminálne (medzné) priestory, ktoré spájajú verejný a súkromný život, ako v diele Éléments de rythmanalyse (rytmická analýza) v roku 1992 uviedol francúzsky filozof urbanizmu Henri Lefebvre.
Chrámy aj činžiaky
Výstupky s drevenými alebo kamennými parapetmi poznali už v starovekej Mezopotámii a Egypte. Pravda, nešlo tu o potreby bežných obyvateľov; stavali sa na palácoch a chrámoch a slúžili na to, aby sa mohol panovník či veľkňaz vynoriť z prítmia svätyne alebo palácovej komnaty a z výšky osloviť poddaných. Modernou obdobou je balkón Buckinghamského paláca v Londýne, na ktorom sa ukazuje britská panovnícka rodina, alebo pápežský balkón Svätopeterského chrámu vo Vatikáne.
Až starovekí Gréci a Rimania objavili balkón ako prvok, ktorý dodáva budovám vzduch a svetlo a umožňuje obyvateľom domu kontakt so životom vonku. Antickí stavitelia pridávali balkóny, nazývané maeniana, aj k amfiteátrom na zlepšenie výhľadu a akustiky pri sledovaní predstavení. V Ríme bolo možné vidieť nielen luxusné balkóny s mramorovými balustrádami a sochami na vilách boháčov, ale po prvý raz aj jednoduchšie funkčné balkóny na insulách – mnohopodlažných bytových domoch pre obyvateľov prvého veľkomesta na svete.
Svetlo a vzduch
Balkóny, jednoduché s kovaným zábradlím, kamenné so stĺpikmi a murovanými stenami alebo pavlačové balkónové chodby, ktoré umožňujú prístup k bytom či miestnostiam a sú otvorené do vnútorného dvora, sú od antických čias neodmysliteľnou súčasťou architektúry stredomorských národov Európy a severnej Afriky. Práve tak, ako v časoch antického Ríma, poskytujú obyvateľom vzduch, svetlo a pocit komunity – ako sa to ukázalo napríklad aj počas pandémie.
Na stredovekých palácoch, hradoch a pevnostiach medzitým pribúdali aj balkóny tvorené ťažkými kamennými doskami so zábradlím a podopreté rímsami alebo konzolami, ktoré slúžili ako obranné prvky poskytujúce rozhľad a palebnú pozíciu lukostrelcom či kopijníkom. Estetický rozmer sa však nestratil, ako dosvedčí každý návštevník Alhambry, palácovej pevnosti Maurov z 9. storočia v andalúzskej Granade. Mnohé kamenné a kované balkóny pribudli až v priebehu storočí, no už ich umiestnenie s výhľadmi na záhrady, terasy a nádvoria prezrádza, že balkóny naďalej plnili aj iné než vojenské funkcie.
R
