Keď sa povie Dánsko, okamžite sa mi v mysli vynorí jedno zvučné meno z dánskej minulosti – Tycho Brahe. Patril medzi najvýznamnejších astronómov v období končiaceho sa stredoveku.
Tycho Brahe (1546 – 1601) sa narodil v Dánsku, väčšinu života prežil v tejto severskej krajine, ale zomrel v Prahe. Zanechal po sebe veľa vzácnych teoretických prác, matematických výpočtov, nákresov, písomných dokumentov a záznamov z pozorovaní. Zaoberal sa aj usporiadaním dovtedy poznaného vesmíru. Vytvoril model takzvaného dvojstredného systému rozloženia nebeských telies, ktorý sa však nepotvrdil. V tých časoch patril medzi najzanietenejších pozorovateľov objektov na oblohe. Pozoroval však len voľným okom, ďalekohľad vtedy ľudia ešte nepoznali.
Počas môjho nedávneho pobytu v hlavnom meste Dánska v Kodani ma preto zaujímalo, či aj v tejto metropole mal v minulosti Tycho Brahe nejakých nasledovníkov, či tu vyvíjali činnosť určité astronomické pracoviská, či tu jeho meno neupadlo do zabudnutia. Presvedčil som sa, že v Kodani má astronómia už takmer štyristoročnú tradíciu a meno svojho slávneho rodáka si v Dánsku ľudia veľmi vážia.
Okrúhla veža Rundetaarn
Hvezdáreň na okrúhlej veži Rundetaarn stojí v historickej časti dánskej metropoly. Patrí k vzácnym architektonickým pamiatkam zo 17. storočia. Dal ju vybudovať dánsky kráľ Kristián IV. (1577 – 1648). Základný kameň stavby veže bol položený v roku 1637 a hvezdáreň začala svoju činnosť v roku 1642. Jej prvým riaditeľom sa stal žiak a spolupracovník Tycha Braheho Christian Severin Longomontanus (1562 – 1647). Veža bola postavená ako súčasť univerzitného komplexu Trinitatis. Okrem veže s astronomickou pozorovateľňou zahŕňa aj tesne pristavený študentský kostol, v podkroví ktorého je vybudovaná univerzitná knižnica. Okrúhla veža je zhruba vo výške piateho poschodia prepojená s podkrovím kostola, čo tvorí vstup do knižnice a všetkých jej miestností.
Rundetaarn je najstaršia hvezdáreň v Európe, ktorá aj po temer 400 rokoch existencie stále plní svoje poslanie. Samozrejme, že prešla viacerými úpravami, opravami a rekonštrukciami. Pracovali tu niektorí významní dánski hvezdári, vedci, matematici, fyzici a myslitelia. Navštívilo ju množstvo odborníkov, laikov a obyčajných ľudí. Aj v súčasnosti ju využívajú na svoju populárno-vedeckú činnosť astronómovia-amatéri a je prístupná širokej verejnosti.
Hvezdáreň sa týči do výšky 35 metrov a okolo nej je vyhliadková plošina, z ktorej je pekný výhľad na celé mesto. Pre zaujímavosť treba ešte dodať, že na Rundetaarn nevedú schody, ale namiesto nich je tu vybudovaná špirálovitá dláždená cesta, po ktorej v minulosti chodili konské povozy a vyvážali na vežu rôzny materiál pre potreby hvezdárne a knižnice.
Hvezdáreň Østervold
Je to druhá vzácna historická hvezdáreň, ktorá sa nachádza na území Kodane. Stojí v peknom prostredí botanickej záhrady. V 19. storočí ju dala postaviť a doteraz ju vlastní a spravuje Kodanská univerzita. Svoju históriu začala písať v roku 1861. Ako novšia, modernejšia, lepšie prístrojovo vybavená a s vhodnejšou polohou nahradila v ďalšej činnosti v plnej miere svoju oveľa staršiu predchodkyňu, ktorou bola hvezdáreň Rundetaarn. Všetka práca a kompetencie prešli teda pod riadenie hvezdárne Østervold.
Hlavnou náplňou činnosti hvezdárne sa stalo štúdium hmlovín. V roku 1867 vydali katalóg, ktorý obsahoval popis takmer 2 000 hmlovín. Venovali sa tu tiež spektroskopii a v roku 1940 miestni vedci dokázali, že najpočetnejším chemickým prvkom zastúpeným vo hviezdach je vodík. Využíval sa aj meridiánový kruh, pomocou ktorého sa určili pozície až 10 000 hviezd.
Text a foto Mgr. Peter Poliak
