Akadémia vied Českej republiky pripravuje misiu, v rámci ktorej vyšle na obežnú dráhu Zeme dva mikrosatelity s prístrojmi na analýzy priamo vo vesmíre.
Pojem Slávia je alegóriou slovanstva v slovanskej mytológii – nepriamo či obrazne vyjadruje celoslovanskú vzájomnosť. Keď všetko pôjde bez problémov, v roku 2027 sa slovo SLAVIA dostane aj do slovníka kozmonautiky a výskumu vesmíru. Pričiní sa o to vesmírna misia s rovnomenným názvom, ktorú nedávno predstavila Akadémia vied Českej republiky. V angličtine znie jej názov Space Laboratory for Advanced Variable Instruments and Applications (v slovenčine vesmírne laboratórium pre pokročilé prístroje a aplikácie) s akronymom SLAVIA vytvoreným z prvých písmen názvu.
Túto vesmírnu misiu podporuje Európska vesmírna agentúra (ESA). V rámci nej by mali byť na obežnú dráhu okolo Zeme vyslané dva mikrosatelity s rozmermi 20 × 20 × 40 cm. Každý mikrosatelit bude vybavený tromi prístrojmi. Najdôležitejším z nich je hmotnostný spektrometer HANKA (skratka pre hmotnostný analyzátor pre kozmické aplikácie) s vysokým rozlíšením, ktorý dokáže detailne skúmať chemickú a mineralogickú skladbu medziplanetárneho prachu a mikrometeoroidov.
SLAVIA je prvý vesmírny projekt, v rámci ktorého bude prebiehať hmotnostná analýza s vysokým rozlíšením priamo vo vesmíre a nie až v laboratóriách po návrate vzoriek na Zem, objasnil Ján Žabka z Ústavu fyzikálnej chémie J. Heyrovského AV ČR, vedúci tímu, ktorý hmotnostný spektrometer vyvíja. Na palube bude aj širokospektrálna kamera Vesna na detegovanie bežných kovov v meteoroch a anténový systém Říp na záznam a zameranie ich rádiových signálov.
Priemyselnú (výrobnú) časť projektu vedie brnianska firma S.A.B. Aerospace, s. r. o. Podľa predsedníčky českej akadémie vied Evy Zažímalovej by bolo skvelé, keby sa Česko stalo veľmocou vo vývoji miniatúrnych prístrojov schopných poskytnúť komplexné informácie o prvkoch, zlúčeninách, mineráloch a horninách na akomkoľvek skúmanom vesmírnom telese.
RM
