Pod cirkuláciu oceánov sa podpisujú vietor a vlny. Nová štúdia ukazuje, že by sa mal pridať tretí faktor – zooplanktón. S touto myšlienkou prišiel John Dabiri, ktorý sa špecializuje na mechaniku tekutín na Stanfordovej univerzite, a jeho kolegovia pri laboratórnom skúmaní zhlukov centimeter dlhých jedincov. Naplnili malé nádrže planktónom a vodou rôznej hustoty. Pretože voda láme svetlo podľa svojej hustoty, mohli vidieť, ako sa krúti okolo malých oceánskych organizmov. J. Dabiri bol prekvapený, aké veľké bolo toto vírenie v porovnaní s veľkosťou organizmov. Vedci preto postavili dve rozmerné nádrže, jednu vysokú 1,2 metra a vybavenú modrými diódami vyžarujúcimi svetlo, a druhú vysokú dva metre osvetlenú modrým laserom. Pridali vodu dvoch rôznych salinít a až 135 000 malých oceánskych organizmov do každej z nich. Po tom, čo sa živočíchy usadili na dne, vedci zapli svetlá alebo laser, čo spôsobilo, že organizmy začali plávať k hladine, a tak spôsobili, že sa dve vrstvy vody zmiešali až 1 000-násobne rýchlejšie, než keby boli organizmy v pokoji. Individuálne vírenie vytvorené každým jedincom nie je silné, ale keď víria spolu, vytvárajú značný spodný prúd. J. Dabiri preto predpokladá, že ich vplyv na oceánsku cirkuláciu je značný, možno dokonca väčší než vplyv vetra: Teraz je jasné, že ekológia zvierat potrebuje byť zapracovaná do modelov fungovania oceánov.
VideoAk chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
