Súčasná moderná doba ponúka okamžitý prístup k informáciám. Mnohí z nás majú vo vrecku smartfón. Na ňom stačí urobiť zopár klikov a vďaka internetu nám ukáže to, čo hľadáme. Treba však myslieť aj na to, že to môže byť dvojsečná zbraň. Vieme síce rýchlo získať nové a zaujímavé poznatky, no predstavuje aj riziko, keďže máme prístup k množstvu neoverených a falošných informácií a hoaxov.
Kontrolovať obsah celého internetu je nemožné a takéto nepravdivé tvrdenia sú čoraz častejšie. Vo veľkej miere sa to ukázalo práve počas obdobia pandémie kovidu-19. A tak zostáva na ľuďoch, aby vedeli kriticky posúdiť, akú informáciu sa im usiluje autor odovzdať a rozlíšiť pravdu od fikcie. Ukazuje sa však, že v spoločnosti takáto schopnosť kritického myslenia často chýba.
Nie je odborník ako odborník
V súčasnosti sa objavuje čoraz viac ľudí, ktorí šíria rôzne hoaxy a konšpiračné teórie a vytrvalo ich zastávajú. Okrem internetu niekedy dostávajú priestor aj v klasických médiách. Nešťastné aj nebezpečné je predovšetkým to, keď takéto teórie šíria ľudia, ktorí by na základe svojho postavenia mali predstavovať istú autoritu a záruku osobnej integrity.
Ľudia šíriaci konšpiračné teórie si osvojili istú mieru ľahkej argumentácie, ktorú používajú na ich podporu. Pre odborníka v konkrétnej oblasti je jednoznačné, že ide o nepravdy a je schopný ich ľahko vyvrátiť. Laikovi sa naoko môže zdať, že človek šíriaci konšpiračnú teóriu je tiež odborník (systémom čím hlasnejšie kričím, tým mám väčšiu pozornosť) a začne skutočne váhať. Z tohto dôvodu je potrebné, aby vedecká a pedagogická komunita dbala na vysvetľovanie vedeckých faktov a usilovala sa o budovanie kritického myslenia v spoločnosti. Iba vtedy budú mať šíritelia konšpiračných teórií minimálny vplyv a pozornosť. Na to je však nutné, aby ľudia získavali informácie z relevantných zdrojov a počúvali odborníkov.
Veda vs paveda
Potrebné je tiež ľuďom vysvetľovať rozdiel medzi vedou a pavedou. Často totiž propagátori rôznych konšpiračných teórií vydávajú svoje závery za vedecké. Opak je pravdou. V drvivej väčšine ide o pavedy.
Paveda sa usiluje nájsť iba konkrétne dôkazy na podporenie svojej idey a nereflektuje dôkazy, ktoré jej tvrdenia vyvracajú. Je nekonzistentná a zakladá sa na neoveriteľných faktoch a experimentoch. Jej výsledky sú nereprodukovateľné a argumenty vyvrátiteľné jednoduchou logikou. Paveda je dogmatická a statická. To znamená, že trvá na svojich záveroch. Keď sa ukážu závery, ktoré nevie vysvetliť, často sa rozštiepi na viacero rôznych teórií. Tí, čo pavedu propagujú, sú mnohokrát amatéri.
Veda sa, naopak, usiluje o získanie nových poznatkov vedeckou metódou. Jej hypotézy a teórie musia byť testovateľné. Hlavnou metódou vedy je vedecký experiment. Opiera sa o logické argumenty. Jej výsledky musia byť reprodukovateľné. Veda vychádza z relevantných a spoľahlivých zdrojov a používa ich viacero. Využíva samočistiace mechanizmy. Teória je prijatá iba v prípade, keď je podporená logickými argumentmi a dôkazmi. V opačnom prípade sa vo vedeckej komunite neujme. Veda sa na rozdiel od pavedy vyvíja.
Úsmevné aj nebezpečné
Na niektorých konšpiračných teóriách sa môžeme občas aj pousmiať. No často môžu prerásť do nepríjemných, ba až nebezpečných situácií hazardujúcich so životom. To sa týka najmä konšpiračných teórií spojených s medicínou.
Astronómii a fyzike sa venujem už od strednej školy. Možnosť podeliť sa s ľuďmi o poznatky a skúsenosti z týchto oblastí na človeka pôsobí povzbudivo a motivujúco. Preto je prirodzené, že veľa astronómov sa začalo venovať svojmu remeslu počas študentských čias v rámci krúžkov v školách či blízkych hvezdárňach. Pre takto vychovaných astronómov je preto úplne prirodzený aj pedagogický rozmer, keď sú schopní aj úplným laikom s chuťou vysvetľovať najnovšie poznatky zo skúmania vesmíru.
To je aj môj prípad. Už na strednej škole som zostával dlhé hodiny v prenosnom planetáriu alebo pri ďalekohľadoch a vysvetľoval návštevníkom zaujímavosti o vesmíre. Počas tohto obdobia som sa pri rozhovoroch viackrát stretol s rôznymi konšpiračnými teóriami spojenými s naším poznávaním vesmíru a astronómiou. Rád by som priblížil hitparádu častých vesmírnych hoaxov a vysvetlil, v čom sú ich základné premisy chybné.
Boju proti pavedám a dezinformáciám sa venujú aj v Českom klube skeptikov Sisyfos, ktorého členom je tiež známy český astronóm Jiří Grygar. Práve jeho prednáška na podobnú tému bola inšpiráciou k napísaniu tohto článku.
Astronómia, nie astrológia
Jedným z večných evergreenov je astrológia. Mnohokrát sme s kolegami museli opravovať diskutéra v tom, že sme astronómovia, a nie astrológovia. V súčasnosti to už nie je také časté, no ešte vždy sa nájdu ľudia, ktorí si tieto dva termíny zamieňajú. A už iba výnimočne sa nájdu takí, ktorí si od astronómov pýtajú aj výklad horoskopu.
Astrológia bola predovšetkým v minulosti spätá s astronómiou. Najmä západná astrológia, ktorú môžeme vídať v médiách v podobe horoskopov, vychádza z prebratých antických základov. Ešte počas stredoveku a začiatkom renesancie sa doboví astronómovia z dôvodu obživy často venovali zostavovaniu horoskopov.
Jedným z posledných takýchto učencov bol aj Johannes Kepler. Je známy pre svoje tri zákony popisujúce pohyby planét v našej Slnečnej sústave. V období, keď zažil najväčší rozmach svojej vedeckej kariéry, pôsobil v Prahe na dvore cisára Rudolfa II. ako dvorný matematik. Plat však nedostával pravidelne, a tak aby sa uživil, zostavoval horoskopy. No už sám Kepler si podľa všetkého uvedomoval, že určovanie osudu prostredníctvom horoskopov je postavené na čistej náhode.
Približne od obdobia, keď Isaac Newton publikoval svoje najvýznamnejšie dielo Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica (Matematické princípy prírodnej filozofie), je už vedecky zrejmé, že zostavovanie horoskopu nemá akékoľvek opodstatnenie. I. Newton vo svojom diele položil základy modernej fyziky. Publikoval zákony pohybu a gravitačný zákon. Práve jeho zákony sú prvotným hýbateľom, ktorý následne umožnil generáciám nasledujúcich astronómov vopred vypočítavať pozície objektov na oblohe do budúcnosti, tzv. efemeridu.
Samotná astrológia vychádza z toho, že pozícia nebeských objektov pri narodení istým spôsobom definuje povahu a osud človeka. Podrobnejšie sa tejto téme a vysvetleniu jednotlivých chybných predpokladov venoval kolega Peter Vereš v rozhovore v Quarku 1/2018.
Mars vo veľkosti Mesiaca…
Jednou z ďalších konšpiračných teórií je správa, ktorá sa zvykne objavovať s periodicitou približne 26 mesiacov. Toto obdobie nie je náhodné, ale je spojené s tzv. opozíciou Marsu.
Zjednodušene si predstavme, že planéty obiehajú po kruhových dráhach okolo Slnka. Z pohľadu Zeme sú vnútri našej dráhy obsiahnuté dráhy Merkúra a Venuše. Sú tak vnútornými planétami. Mars a ostatné planéty sú teda vonkajšími planétami. V prípade, že sa Mars nachádza na spojnici Zem – Slnko tak, že z nášho pohľadu je za Slnkom, nastáva konjunkcia Marsu so Slnkom. Vtedy Mars nie je možné pozorovať počas noci, keďže zapadá spoločne so Slnkom. Naopak, keď sa Mars nachádza na spojnici Zem – Slnko z nášho pohľadu za Zemou, nastáva opozícia Marsu so Slnkom. Vtedy je na opačnej strane oblohy ako Slnko. Pozorovateľný je počas celej noci, keďže vychádza v čase, keď Slnko zapadá. Práve obdobie okolo opozície je najlepšie na jeho pozorovanie. Je to tiež obdobie, keď je k Zemi najbližšie, a tak je na oblohe uhlovo najväčší a aj najjasnejší, ako len môže byť.
Len pripomeniem, že v astronómii sa pre orientáciu na oblohe nepoužívajú vzdialenosti v kilometroch. Celá obloha sa nám totiž premieta na myslenú sféru. Na nej vieme následne určovať iba uhlové vzdialenosti objektov, v prípade plošných objektov aj ich uhlové rozmery.
Tento hoax sa začal prvýkrát výraznejšie šíriť od opozície Marsu, ktorá nastala 27. augusta 2003. Vtedy k nám bol Mars najbližšie za celú históriu existencie ľudskej civilizácie. Správa obsahovala informáciu, že sa oplatí v tomto období sledovať nočnú oblohu, lebo Mars bude na oblohe rovnako veľký ako Mesiac v splne. Nepochybne by to bolo dychberúce. Žiaľ, alebo našťastie, podobná senzácia sa neudiala.
Mgr. Patrik Čechvala
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Táto práca bola podporená grantom Agentúry na podporu výskumu a vývoja číslo 18-0103.
