Vedci z univerzity v britskom Leicesteri vyvíjajú vesmírny ohrievač, ktorý využíva teplo vznikajúce počas prirodzeného rádioaktívneho rozpadu izotopov amerícia 241.
Jedným z problémov, s ktorými sa musia vysporiadať konštruktéri vesmírnych sond, je zabezpečenie optimálneho tepelného režimu. Pri vesmírnych sondách vysielaných do ďalekých oblastí vesmíru je udržiavanie vhodného tepelného režimu pomerne jednoduché, pretože okolo je takmer konštantná teplota. Pri robotických misiách na blízky Mesiac je však sonda vystavovaná veľkým kolísaniam teploty okolitého priestoru, preto je jej životnosť relatívne krátka. Periodická zmena teploty je spôsobená obehom sondy (stojacej na mesačnom povrchu) okolo Zeme. Počas mesačného dňa stúpne teplota na 121 °C, počas noci klesne na -133 °C. Denná doba nespôsobuje veľký problém a ohrev sa dá regulovať pomocou reflexných štítov. Oveľa väčším problémom je udržanie tepelnej rovnováhy v noci. Teplo vytvárané a vyžarované sondou sa rýchlo stráca a po dvoch týždňoch tmy, keď Slnko vystúpi opäť na obzor, môžu byť batérie a elektronické zariadenia sondy neopraviteľne poškodené.
V súčasnosti existuje množstvo aktivít zameraných na vývoj vyhrievacích nukleárnych jednotiek pre budúce vesmírne misie. Tím vedcov z Univerzity v Leicesteri, príhodne nazvaný Space Nuclear Power (nukleárny zdroj energie pre vesmír), vyvíja unikátny vesmírny ohrievač. Takéto ohrievacie jednotky nepracujú tak ako veľké jadrové reaktory a nazývajú sa rádiotermálne generátory RTG (radiothermal generators). Jednotky RTG nevyužívajú tepelnú energiu vznikajúcu pri jadrovom štepení, ale prirodzený rádioaktívny rozpad obohatených izotopov, napríklad plutónia. Pri tomto rozpade vzniká teplo, ktoré možno využiť na výrobu elektrickej energie alebo na ohrev sondy a jej ochranu pred zamrznutím počas mesačnej noci.
Využívanie jednotiek RTG na udržanie mesačných landerov (pristávacích modulov) a roverov existuje už približne pol storočia, projekt vedcov z Leicesteru je však trochu odlišný. Doteraz väčšina vesmírnych misií používala plutónium 238, nová vyhrievacia jednotka používa amerícium 241. To je lacnejšie a menej kontroverzné a jeho polčas rozpadu je viac než 400 rokov, takže môže sondu udržiavať vo funkčnom stave desiatky rokov. Zatiaľ nie je verejne známe, kedy a na ktorej sonde poletí na Mesiac vyhrievacia jednotka RTG vyvíjaná leicesterskými vedcami.
RM
