Meteority sú vzácni poslovia prichádzajúci z ďalekého kozmického priestoru. Prinášajú nám dôležité informácie o dávnej minulosti vesmíru a pomáhajú odhaľovať udalosti z obdobia tvorby našej slnečnej sústavy.
Všetky nájdené a preskúmané meteority majú nenahraditeľnú vedeckú hodnotu. Sú podrobne analyzované a podliehajú dôkladnému fyzikálnemu, chemickému a mineralogickému rozboru. Na rôzne časti zemského povrchu dopadlo a dopadá pomerne veľké množstvo týchto poslov, no veľmi ťažko sa vyhľadávajú. Doteraz je preto preskúmaných a zaevidovaných len niekoľko desiatok tisíc takýchto vzácnych telies. Hoci predstavujú iba malé percento z celkového počtu príletov, aj tak priniesli veľa nových poznatkov. Niektoré z nich sa vyznačujú zaujímavou históriou a okrem vedeckého, muzeálneho, prípadne zberateľského poslania boli v minulosti využívané aj na iné, väčšinou sakrálne, kultové a duchovné účely.
Tri názvy
Počas putovania rôzne veľkej časti tuhej hmoty zo vzdialených častí našej slnečnej sústavy až na zemský povrch vystrieda toto teleso tri názvy. Pomenované býva podľa toho, v akom prostredí sa práve nachádza.
Pokiaľ je ešte v ďalekom medziplanetárnom priestore, nazýva sa meteoroid. Keď sa to isté rýchlo letiace teleso dostane do zemskej atmosféry, trením o vzduch sa rozžeraví a zapáli. Na oblohe vtedy vidíme svetelný jav, ktorý sa nazýva meteor (veľmi jasný meteor má pomenovanie bolid). Ľudia pri tejto príležitosti niekedy nesprávne konštatujú, že padá hviezda.
Keď je teleso dosť veľké a hmotné, prechodom cez atmosféru nezhorí a nevyparí sa celé a niečo z neho dopadne na zemský povrch, mení sa na veľmi vzácny a vyhľadávaný meteorit. Tieto telesá sú potom pomenované spravidla podľa mena najbližšieho miesta náleziska meteoritu alebo podľa aglomerácie, resp. geografického názvu miesta dopadu.
Charakteristika
Veľmi jednoducho povedané: meteorit je určitá pevná časť hmoty, ktorá doletela na Zem z medziplanetárneho priestoru (pre úplnosť treba dodať, že tieto telesá dopadajú aj na iné telesá našej slnečnej sústavy, ktoré majú pevný povrch). Je to vlastne pôvodný meteoroid, ktorý so značnými stratami na hmotnosti preletel našou atmosférou a dopadol na zemský povrch.
Meteority majú rôznu veľkosť, hmotnosť, hustotu, odlišný tvar a špecifické chemické zloženie. Na svojej dlhej púti podliehajú rôznym vplyvom, ktoré formujú ich výsledný tvar, veľkosť a hmotnosť. Ešte v medziplanetárnom priestore sú vystavené možným zrážkam s inými telesami. Pri prechode našou atmosférou sa v dôsledku vysokej teploty formuje ich povrch, ktorý potom nesie znaky tavenia, odplavovania, spečenia nerovností, môžu sa vytvárať jamky a dutiny, prípadne prichádza k drobeniu a vznikajú zriedkavé ostré hrany. V niektorých prípadoch môže objekt v atmosfére explodovať a na Zem potom dopadajú len fragmenty v podobe úlomkov nerovnakej veľkosti.
Pri dynamickom kontakte materiálu s povrchom Zeme dochádza tiež k určitým deformáciám a pri dlhom pobyte na zemskom povrchu, respektíve pod jeho povrchom dochádza vplyvom poveternostných podmienok k ich zvetrávaniu.
Klasifikácia
Na základe chemického a mineralogického zloženia sa meteority zaraďujú do troch hlavných skupín, ktoré sa na základe detailnejšieho rozboru delia na ďalšie podskupiny.
Železné meteority (siderity) tvoria zliatiny železa a niklu, pričom dominantnú časť predstavuje vždy železo a nikel sa vyskytuje len v menšom zastúpení. Môže sa tu tiež nachádzať aj minimálne množstvo iných prvkov. Na vyleštenom priečnom reze týchto meteoritov sa po vyleptaní zriedenou kyselinou dusičnou objavujú zaujímavé kresby v podobe mriežkovania lamiel týchto zliatin. Ide o tzv. Widmanstättenove obrazce.
Kamenné meteority (aerolity) sú zložené prevažne z kremičitanov a niektoré obsahujú aj prímes železa. Majú zrnitú štruktúru a na ich priereze sú viditeľné nápadné malé guľovité útvary, ktoré sa nazývajú chondruly. Tie sa tvorili len vo voľných podmienkach vo vesmíre; ani jeden pozemský materiál ich neobsahuje.
Železné meteority vystavené v Štefánikovej hvezdárni v Prahe, foto S. Griguš
Železno-kamenné meteority (siderolity) tvoria zliatiny kremičitanov so železno-niklovým podielom. Tieto prvky sú v nich zastúpené približne rovnakou mierou. Tvoria akýsi prechod medzi železnými a kamennými meteoritmi a predstavujú najvzácnejšiu skupinu meteoritov, pretože sú pomerne zriedkavé.
Najväčší kus
Doteraz najväčší a najťažší meteorit, ktorý sa našiel na zemskom povrchu, je železný meteorit Hoba. Pomenovali ho podľa farmy, v katastri ktorej ho objavili. Tento veľký blok meteorického železa vydržal prechod cez našu atmosféru, nerozpadol sa a na Zem dopadol vcelku ako jeden kus. Priletel asi pred 80 000 rokmi. Dopadol na juhozápade Afriky v štáte Namíbia, neďaleko mesta Grootfontein, v areáli spomínanej farmy Hoba. V roku 1920 ho pri práci na farme náhodne objavil majiteľ pozemku Jacobus Hermanus Brits.
Meteorit Hoba má neobvyklý plochý tvar s pomerne hladkým povrchom s rozmermi 2,95 × 2,85 × 0,9 metra. Jeho hmotnosť je úctyhodná: viac ako 60 ton. Na základe výsledkov chemického rozboru obsahuje 82,4 % železa, 16,4 % niklu, 0,7 % kobaltu a malé stopy niektorých iných kovov.
Vzhľadom na jeho vysokú hmotnosť leží meteorit doteraz na pôvodnom mieste, kde pred tisícročiami dopadol. Kvôli komplikovanej manipulácii ho nemohli premiestniť do niektorého zo špecializovaných múzeí. Nie je však neprístupný pre verejnosť. Na mieste vybudovali malý okrúhly trojpodlažný amfiteáter so schodiskom k meteoritu, kde môže prísť každý, kto má záujem. Namíbijská vláda vyhlásila Hobu za národnú kultúrnu pamiatku a meteorit sa postupom času stal veľkou a navštevovanou turistickou atrakciou.
Text a foto Mgr. Peter Poliak
