Z meteorologického hľadiska je február posledným zimným mesiacom. Dni sa postupne predlžujú, čím sa mení aj energetická bilancia Zeme. Vo vyšších zemepisných šírkach sa však ešte nachádzajú veľké zásoby studeného vzduchu.
V jednom roku sa nám potom môže zdať, že už sa k nám blíži jar a v ďalšom roku práve vo februári vrcholí zima. Veľké rozdiely v počasí tak nemusia byť badateľné len pri porovnávaní jednotlivých rokov, ale aj v rámci najkratšieho mesiaca roka, ktorým je práve február. Počas tohto mesiaca sa veľmi často prihlási o slovo už aj búrlivejšie počasie v podobe častejších zrážok, ktoré môžu byť aj vo forme snehu, no dokonca môže aj zahrmieť a veľakrát nechýba aj silnejší vietor. Práve vietor je fenomén, ktorým sa vo februári budeme zaoberať.
Ako vzniká vietor?
Vietor je prúdenie vzduchu v atmosfére, ktoré je vyvolané rozdielmi tlaku vzduchu a rotáciou Zeme. Povrch Zeme je veľmi rozmanitý a niektoré jeho časti sa preto zahrievajú rýchlejšie a výraznejšie ako iné oblasti. V atmosfére tak vznikajú miesta s rozdielnou teplotou, preto aj s rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami (studený vzduch je ťažší ako teplý). Následne dochádza k vyrovnávaniu týchto rozdielov.
Pri zemi vždy prúdi vzduch smerom z tlakovej výše do tlakovej níže. V hornej troposfére sa potom tento vzduch ochladzuje a už nemôže ďalej stúpať a vracia sa späť do oblasti tlakovej výše. Keby sa Zem neotáčala, vietor by fúkal priamo z tlakovej výše do tlakovej níže a prúdenie vzduchu na Zemi by sa značne zjednodušilo. Lenže v dôsledku otáčania sa Zeme a ním spôsobenou silou (tzv. Coriolisova sila) je tento priamy smer odchyľovaný. Nulová rýchlosť vetra je len na rovníku (tam vetry fúkajú priamo), na póloch dosahuje prúdenie svoje maximá. Na našej pologuli pod vplyvom týchto síl vzduch okolo každej tlakovej níže krúži (je nasávaný do stredu podobne ako voda vytekajúca z umývadla) proti smeru hodinových ručičiek, na južnej pologuli v smere hodinových ručičiek. Pri tlakovej výši, keď je vzduch, naopak, vytláčaný z jej stredu k jej okrajom – na severnej pologuli v smere hodinových ručičiek, na južnej pologuli proti smeru hodinových ručičiek.
Sila
Vietor je tým silnejší, čím väčší je rozdiel tlaku medzi oboma oblasťami. Najrýchlejšie sa tlak mení v tlakovej níži, ktorá ho vysáva. V tlakovej výši pôsobia pozvoľné zostupné prúdy. Pomyselné čiary, ktoré spájajú miesta na zemskom povrchu s rovnakým atmosférickým tlakom, sa nazývajú izobary. Čím hustejšie sú izobary pri sebe, tým je vietor silnejší.
Rýchlosť vetra sa klasifikuje buď presným určením jeho rýchlosti (v kilometroch za hodinu, metroch za sekundu, prípadne v míľach za hodinu), alebo v stupňoch, ktoré sa určujú odhadom podľa Beaufortovej stupnice. Beaufortova stupnica sily vetra je stupnica založená na pozorovaní podmienok a vlnenia na vodnej hladine. Stupnicu vytvoril na začiatku 19. storočia britský hydrogeograf a admirál Francis Beaufort (1774 – 1857) a pôvodne opisovala stav plachiet na vojenských lodiach – až neskôr sa začala používať aj pri opise sily vetra v pevninovej meteorológii.
Peter Štefančin
pocasiepodlupou.sk
