Údaje zo svetovej siete senzorov na blesky dokladujú, že frekvencia bleskov v arktickom regióne sa v priebehu posledných dekád citeľne zvýšila. Podľa vedcov by dôvodom mohlo byť to, že Arktída, historicky príliš chladná na to, aby sa tam tvorilo veľa búrok, sa otepľuje dvojnásobnou rýchlosťou v porovnaní so zvyškom sveta.
Výskumníci zrátali blesky počas najbúrlivejších mesiacov jún, júl a august od roku 2010 do 2020 v oblastiach nad rovnobežkou 65° severnej zemepisnej šírky, ktorá prechádza stredom Aljašky. Na analýzu použili pozorovania z Celosvetovej siete na lokalizáciu bleskov (World Wide Lightning Location Network), ktorej senzory detegujú rádiové vlny vysielané jednotlivými bleskami. Počet bleskov lokalizovaných v Arktíde sa zvýšil z približne 35 000 v roku 2010 na asi 240 000 v roku 2020. Nárast počtu lokalizovaných bleskov pritom mohol čiastočne súvisieť aj s rozširovaním siete senzorov zo 40 staníc na viac než 60 staníc v priebehu sledovaného desaťročia. Pohľad môže byť skreslený aj porovnávaním začiatku a konca dekády, pretože počty bleskov kolíšu z roka na rok.
Napriek tomu podľa Roberta Holzwortha, ktorý sa na Washingtonskej univerzite v Seattli zaoberá atmosférou a vesmírom, môžeme tvrdiť, že máme veľmi dobré dôkazy, podľa ktorých počet úderov bleskov v Arktíde narástol približne o 300 percent. Takýto nárast počtu bleskov nastal súbežne nárastom globálne letných teplôt zo zhruba 0,7 ºC nad priemer 20. storočia na približne 0,9 ºC nad tento priemer.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
