V rámci Festivalu vedeckých filmov 2020 sme mali možnosť sledovať premiéru vedecko-popularizačného dokumentu Vo svetle noci z produkcie CVTI SR, ktorý je venovaný problematike svetelného znečistenia na Slovensku. O dokumente sme sa rozprávali s jeho tvorcom Matejom Pokom.
Prečo ste si vybrali práve tému svetelného znečistenia?
Svetelné znečistenie je v spoločnosti dosiaľ opomínaná téma. Ľudia zväčša počúvajú o znečistení ovzdušia, o plastoch v oceánoch, no o svetelnom smogu sa až tak často nehovorí. Je to zvláštne, pretože je to najjednoduchšie riešiteľné znečistenie na planéte – nepotrebujeme zastaviť využívanie fosílnych palív, ani nijako dramaticky meniť náš životný štýl. Stačí jednoducho nesvietiť tam, kde to naozaj nie je potrebné. No napriek tomu, že by sme toto znečistenie dokázali takmer okamžite zastabilizovať (na prípustnú úroveň), trend je negatívny a problém narastá exponenciálne každým rokom. Ľudia, ktorí sa s touto tematikou už stretli, si určite vybavia astronómov, ktorí sú nútení cestovať za svojimi pozorovaniami cez celý svet. No už menej ľudí vie, aký vplyv má tento problém na opeľovanie rastlín, hmyz a biodiverzitu v globálnom meradle. A mnohí netušia nič o vplyve rušivého svetla na ľudský organizmus.
Bc. Matej Pok vyštudoval Filmovú produkciu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v roku 2010. Pôsobil v mnohých profesionálnych filmových a televíznych štáboch. Od roku 2018 pracuje v Centre vedecko-technických informácií SR ako filmový dokumentarista a v súčasnosti koordinuje audiovizuálnu tvorbu centra určenú pre širokú verejnosť. V minulom roku nakrútil svoj prvý autorský vedecko-popularizačný film Písmená, ktoré tvoria svet, ktorý postúpil na 55. ročník festivalu Academia Film Olomouc a vysielala ho aj RTVS.
Ktorí vedci a odborníci vo filme účinkujú?
Otázka svetelného znečistenia je interdisciplinárna, nesie so sebou presahy do mnohých vedných disciplín, čo sa v dokumente aj snažím obsiahnuť. Vo filme účinkujú slovenské vedecké špičky z odborov ako chronobiológia, entomológia, neurológia, fyzika, samozrejme astronómia, no napríklad aj architektúra. Ľudia ako Pavol Rapavý, Peter Begeni, Juraj Tóth či František Kundracik sú v akademickej sfére známe mená a vedia aj laickej verejnosti sprostredkovať dôležité poznatky jednoduchou formou. Vo filme sa usilujem divákom sprostredkovať aj skutočne tmavú oblohu prostredníctvom tvorby známeho astrofotografa a popularizátora astronómie Tomáša Slovinského.
Aký bol váš najsilnejší zážitok počas tvorby filmu?
Bol to Park tmavej oblohy v Poloninách. Vidieť naživo tisícky hviezd a Mliečnu cestu je krásny, neopísateľný pocit. Určite odporúčam každému čitateľovi ísť sa tam aspoň raz v živote pozrieť.
Film má takmer 40 minút. Koľko minút nakrúteného materiálu ste mali k dispozícii, kým ste začali strihať?
Surového materiálu bolo odhadom asi osem hodín, no pre mňa je dôležitejším číslom dĺžka prvého strihu filmu, ktorý mal presne jednu hodinu. Hodina je však už značná doba na udržanie diváckej pozornosti, preto som sa rozhodol pre kompromis a zredukoval som množstvo spomenutých informácií.
Čo si prajete, aby si diváci z vášho filmu odniesli?
Najviac asi to, že tými, ktorí znečisťujú životné prostredie, sme my sami. Nie sú to oni – nech už si pod týmto pomenovaním každý doplní kohokoľvek. Sme to my, každý jeden človek. Takže aj každý jeden človek môže prispieť k zníženiu znečistenia. Napríklad tým, že si večer zatiahneme závesy na oknách, alebo že si pred dom nenainštalujeme reflektor s modrým svetlom. Alebo aj tým, že sa budeme väčšmi zaujímať o veci verejné a keď sa napríklad bude rekonštruovať verejné osvetlenie v obci, kde bývame, môžeme sa vo veci angažovať. Samozrejme, v ideálnom prípade by s touto problematikou mali byť oboznámené samosprávy a starostovia, no aj záujem radových občanov môže byť užitočný.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto Matej Pok
