Prvá generácia hviezd vo vesmíre mohla vytvoriť vodu už 100 až 200 miliónov rokov po veľkom tresku. Predtým boli známky vody pozorované asi 780 miliónov rokov po veľkom tresku. Výpočty však naznačujú, že táto základná podmienka života existovala oveľa skôr, ako si vedci mysleli. Všetky ingrediencie pre život sa nachádzali v hustých mračnách už tak skoro po veľkom tresku, objasňuje astrofyzik Daniel Whalen z Univerzity v Portsmouthe v Anglicku.
D. Whalen a jeho kolegovia uskutočnili počítačové simulácie dvoch hviezd prvej generácie. Keďže rané hviezdy boli väčšie a mali kratšiu životnosť, tím simuloval jednu hviezdu s 13-násobnou a druhú s 200-násobnou hmotnosťou Slnka. Na konci krátkeho života explodovali ako supernovy a vyvrhli spŕšku prvkov vrátane kyslíka a vodíka. Hmota sa rozpínala a chladla, kyslík reagoval s vodíkom a dihydrogénom (dvoma spojenými atómami vodíka) a vytváral vodnú paru. Proces prebiehal pomaly, po miliónoch rokov sa však prašné jadrá zvyškov supernovy ochladili natoľko, že sa v nich hromadila voda. Koncentrácia vody je rozhodujúci faktor, dodal D. Whalen. Jej celková hmotnosť nie je až taká veľká, ale koncentruje sa v hustých jadrách a práve tam môžu vzniknúť nové hviezdy a planéty. Menšia supernova vytvorila množstvo vody zodpovedajúce tretine celkovej hmotnosti Zeme, kým väčšia vytvorila dostatok vody na 330 Zemí.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
