Vodík je príťažlivá voľba pre palivo, pretože neprodukuje oxid uhličitý, no najčastejšie sa vyrába z fosílneho zemného plynu. Získať vodík z čistej vody je drahá záležitosť. Aj napriek tomu, že morská voda ničí elektródy, vedci zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii uverejnili v Proceedings of the National Academy of Sciences (Zborník Národnej akadémie vied) štúdiu, v ktorej demonštrujú nový spôsob separácie vodíka a kyslíka z morskej vody pomocou elektrolýzy. Keďže negatívne nabitý chlorid v soli morskej vody môže korodovať anódu, čo obmedzuje životnosť systému, profesor chémie Hongjie Dai a jeho tím chceli nájsť spôsob, ako môže elektróda vydržať dlhšie. Výskumníci zistili, že ak potiahnu anódu vrstvami, ktoré sú bohaté na záporné náboje, vrstvy odpudzujú chlorid a spomaľujú rozklad základného kovu. Preto navrstvili povlak zo sulfidu niklu, ktorý počas elektrolýzy chráni anódu. Rovnako ako záporné konce dvoch magnetov tlačia proti sebe, záporne nabitá vrstva odpudzuje chlorid a zabraňuje, aby sa dostal do kovového jadra. Bez negatívne nabitého povlaku pracuje anóda v morskej vode iba asi 12 hodín, no s niklovou vrstvou je schopná fungovať viac ako tisíc hodín, tvrdia vedci. Sú presvedčení, že nová metóda získavania vodíka z morskej vody, najhojnejšieho zdroja Zeme, otvorí dvere väčšej dostupnosti vodíkových palív poháňaných slnečnou alebo veternou energiou.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
