Na našej planéte existujú rôznorodé sladkovodné biotopy. Medzi množstvo parametrov, ktoré majú vplyv na ich kvalitu, patria aj veľkosť (objem) a stabilita – teda či majú trvalý alebo len dočasný charakter.
Medzi najextrémnejšie periodicky sa vyskytujúce vodné mikrohabitaty so stojatou vodou patria určite telmy. Ich objem obyčajne nie je väčší než pár litrov a neraz môže mať iba niekoľko decilitrov. Hlavnú úlohu pri ich vzniku hrajú vo väčšine prípadov atmosférické zrážky, predovšetkým dážď. Telmy majú rôznorodý pôvod, najčastejšie dvojaký: prirodzený, keď vzniknú bez vplyvu ľudských aktivít, a menej často antropogénny, keď sa o ich vznik pričiní človek. Podľa toho, aké sú veľké, ako dlho sa v nich udrží voda a v akom zemepisnom pásme vznikli, sa mení aj druhové spektrum organizmov, ktoré ich osídľujú.
Pluviotelmy
Medzi prvými sa na planéte Zem objavili pravdepodobne pluviotelmy, teda dažďové kaluže. Okrem prírodných mlák prevládajú v súčasnosti v našom okolí tie, ktoré vytvoril človek svojou činnosťou. Medzi najbežnejšie patria koľaje. Je zaujímavé, že ich s veľkým nadšením skúmajú ľudské mláďatá. Deti sa v nich najprv len čvachcú, neskôr sa začnú zaujímať aj o ich obyvateľov. Ak je tento záujem hlbší, stáva sa, že prerastie do vedeckého bádania. V pluviotelmách môžeme objaviť žubrienky žiab – najčastejšie larvy ropuchy zelenej (Bufo viridis), prípadne skokana hnedého (Rana temporaria) a kuniek, ale aj drobné kôrovce (žiabronôžky, dafnie), larvy hmyzu (komáre, vážky), vodné chrobáky a ďalšie bezstavovce, napríklad červy. Za dôležitý faktor vplývajúci na zloženie biocenóz týchto periodických biotopov považujeme okrem hĺbky aj ich polohu. Rozdielne životné podmienky sú napríklad v kalužiach na oslnenej poľnej ceste a iné na zvážnici v tieni lesa.
Potamotelmy a litotelmy
Podobné sú im potamotelmy, priesakové kaluže a jazierka v nivách riek a potokov, ktoré môžu mať prirodzený pôvod, ale často vznikajú aj pri rôznych ľudských činnostiach, najčastejšie pri ťažbe štrkopieskov či výkopových prácach. Ich vznik závisí aj od priepustnosti podložia a výšky hladiny podzemnej vody. Nemýľme si ich však s podobnými periodickými vodami, ktoré zostávajú v záplavovom území po opadnutí vody po povodni. Pôvod záplavových mlák a jazierok môže prezradiť prítomnosť rýb.
Voda horských potokov a riečok má na svedomí nielen vytvorenie, ale aj periodické zavodňovanie niektorých typov litoteliem. Typickými kamennými telmami sú vodnou eróziou vyhĺbené skalné hrnce, ktoré sú pri vyššom stave vody zvyčajne súčasťou zaplaveného koryta. Počas suchších častí roka sa ocitnú na súši a môžu sa plynulo zmeniť napluviotelmy, keď v nich odparenú riečnu vodu doplní dážď. Ten má na svedomí aj vznik litoteliem v rôznych skalných štrbinách a dierach typických pre vápencové škrapy.
Dendrotelmy a mykotelmy
Zrejme najmenšími telmami sú prázdne ulity niektorých väčších druhov slimákov, bežných hlavne v trópoch, v ktorých sa tiež vyvíjajú larvy komárov a pakomárikov. Za veľmi malé telmy s efemérnou životnosťou považujeme mykotelmy. Tieto miniatúrne nádržky vody na klobúkoch niektorých húb sa môžu stať na krátky čas domovom pre jednobunkové živočíchy – prvoky alebo riasy. V prípade našich húb ich najčastejšie pozorujeme na veľkých klobúkoch rýdzika korenistého (Lactarius piperatus), hubármi prezývaného mlieč.
Prvé mykotelmy sa na našej planéte objavili o niekoľko miliónov rokov skôr než fytotelmy a dendrotelmy. Práve dendrotelmy, teda dažďovou alebo snehovou vodou naplnené dutiny v stromoch a pňoch, sú v našich končinách najznámejšie a asi aj najrozšírenejšie. Návštevníci lesov, napríklad hubári, sa s nimi stretávajú v listnatých lesoch, hlavne v bučinách, pomerne často. Niektoré môžu mať obsah aj niekoľko litrov, takže viacerým obyvateľom lesa slúžia ako prirodzené napájadlo. Občas v nich preto nájdeme utopené chrobáky či iný hmyz, ktoré sa do nich zošmykli pri snahe napiť sa.
Takmer vždy osídľujú tieto vodné mikrohabitaty rôzne drobné živočíchy. Okrem mikroskopických prvokov v nich bežne prosperujú larvy viacerých dvojkrídlovcov, najmä komárov a pakomárikov, ale aj niektorých múch pestríc, napríklad trúdovky kvetinovej (Myiatropa florea). Hlavný zdroj potravy (uhlíka) pre rast živočíchov v dendrotelmách predstavujú opadané listy a ďalší organický odpad. Dendrotelmy sa môžu spolu s lesnými mlákami (pluviotelmami) podieľať na zamorení lesov komármi, aj keď sa v nich nevyskytujú väčšie trvalé alebo periodické vody. V trópoch môžu ich bilanciu lokálne vylepšovať prázdne škrupiny kokosových orechov, ktorým som dal pracovný názov kokosové telmy, prípadne aj plody (orechy, tobolky) ďalších drevín či poškodené steblá bambusu.
Text a foto RNDr. Jozef Májsky
