Vodný ekosystém Čierneho Váhu

Foto Slovenské elektrárne

Vodné elektrárne sa okrem výroby elektrickej energie stavajú aj pre svoje protipovodňové a závlahové funkcie. Bránia však vodným živočíchom migrovať a degradujú riečny ekosystém. Elektráreň na Čiernom Váhu je unikátna vo viacerých smeroch.

Na Slovensku sa stretávame s tromi typmi hydroelektrární: vodné elektrárne (VE), malé vodné elektrárne (MVE) a prečerpávacie vodné elektrárne (PVE). Medzi vodné elektrárne patria všetky veľké nádrže, ktorých je spolu 57. Funkčných malých vodných elektrární je približne 212. Prečerpávacie vodné elektrárne máme u nás len štyri: Dobšiná, Liptovská Mara, Ružín a Čierny Váh.

Teleso hrádze spodnej nádrže PVE Čierny Váh

Prečerpávačky sú iné

V prípade prečerpávacích vodných elektrární ide o sústavu dvoch nádrží, ktoré sú prepojené potrubím na prečerpávanie vody. Tieto nádrže sa môžu nachádzať v sérii pod sebou, ako je to v prípade sústavy nádrží Liptovská Mara a Bešeňová. Iným prípadom je PVE Čierny Váh, ktorý má spodnú nadrž vybudovanú prehradením rieky Čierny Váh. Umelo vytvorená horná nádrž sa nachádza na vrchu priľahlého kopca. Rozdiel v nadmorskej výške hladiny vody medzi týmito nádržami je až 428 m. Tým, že sa medzi nimi prečerpáva voda, dochádza k jej premiešavaniu vo vodnom stĺpci v nádržiach, čím sa obmedzuje jej teplotná stratifikácia (rozvrstvenie) počas leta a zimy. Ďalším dôsledkom prečerpávania je aj rýchle kolísanie vodnej hladiny v nádržiach, ktoré môže dosiahnuť výšku aj niekoľkých metrov. Uvedené zmeny v nádrži však ovplyvňujú aj vodný ekosystém pod týmito nádržami, ktorý sa od ostatných typov vodných nádrží, najmä tých veľkých, značne odlišuje.

Rieka pod nádržou

Hlavné rozdiely spočívajú v prietoku a teplote vody. Pod väčšinou hydroelektrární dochádza ku kolísaniu vodnej hladiny v dôsledku fázovej výroby elektrickej energie. Voda sa tu určitú dobu zadržiava, vtedy prietok aj hladina vody pod týmito nádržami poklesne. Pri výrobe elektriny sa naakumulovaná voda rýchlo vypustí, čomu hovoríme špičkovanie prietoku. V prípade PVE Čierny Váh k tomuto kolísaniu vody v rieke pod nádržou nedochádza, pretože elektrická energia sa vyrába prečerpávaním medzi nádržami. Pod nádržou sa udržiava stabilný prietok. Spomínané miešanie vodnej masy v nádrži spôsobuje počas slnečných dní oteplenie aj spodnej vrstvy vody, ktorá sa do rieky vypúšťa. Oteplená voda sa pod PVE Čierny Váh vypúšťa v období od jari do jesene, pričom rozdiel medzi teplotou vody nad nádržou a pod ňou môže byť aj viac ako 7 °C. V prípade teplotne stratifikujúcich nádrží je však počas leta vypúšťaná chladnejšia voda v porovnaní s vodou pritekajúcou do nádrže a v zime, naopak, teplejšia. Tieto zásadné zmeny spôsobujú, že efekt PVE Čierny Váh, hoci patrí medzi veľké vodné nádrže, je podobný ako efekt malých vodných elektrární alebo nádrží vypúšťajúcich vodu prepadom z vodnej hladiny. Ako každá vodná nádrž, aj táto ukladá na svojom dne organické aj anorganické častice, ktoré rieka nesie so sebou z horného úseku. Pri dĺžke nádrže približne dva kilometre sa z pôvodného množstva týchto častíc do úseku pod nádržou dostáva v priemere len 70 %. Voda je tu naviac obohatená o množstvo planktonických organizmov, ktoré prirodzene obývajú najmä nížinné úseky riek. Rieka si pod nádržou zachováva pomerne prirodzený charakter, v krátkom úseku má však zregulované koryto. Pri bližšom pohľade na dno zistíte, že je akési iné. Ak tam zoberiete do ruky kameň, je silne obrastený nárastami mikroskopických rias, siníc, prvokov a baktérií, tzv. perifytónom. Tieto organizmy tu našli vyhovujúce podmienky práve vďaka teplejšej vode a dostatku slnečných lúčov.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Igor Kokavec, PhD.
Ústav zoológie SAV v Bratislave
Neoznačené foto autor